Ako pandémia zmení zdravotníctvo

Píše Bernd Montag, generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Healthineers

Epidémia Covid-19 zmenila v dramaticky krátkom čase život i spôsob myslenia takmer celého ľudstva. Ukázala nám, ako tesne sú prepojené naše zdravie, osobný rozvoj, solidarita i podnikanie. Zároveň sa zamýšľame nad tým, ako nová kolektívna skúsenosť zmení svet v budúcnosti. Som si istý, že významne ovplyvní samotný systém zdravotnej starostlivosti – kríza Covid-19 bude katalyzátorom vývoja účinnejších, efektívnejších a predovšetkým humánnejších riešení a liekov.

Pre budúce roky vidím desať najdôležitejších trendov:

1. Zdravotníctvo sa stane súčasťou kritickej infraštruktúry krajiny

Pandémia Covid-19 nám pripomína, aká dôležitá je pre celú spoločnosť zdravotná starostlivosť. Výdavky na zdravotníctvo sa začnú považovať za investíciu do prosperity a konkurencieschopnosti krajiny a prestaneme ich považovať len za nutný nákladový faktor. Stane sa základným prvkom dlhodobého programu rozvoja každej krajiny, tak ako to dnes platí pre ekologickú udržateľnosť a rozširovanie digitálnej infraštruktúry.

2. Lepšie technológie a efektívnejšia starostlivosť

Pred pandémiou Covid-19 dosahovali globálne ročné výdavky na zdravotníctvo okolo sedem biliónov eur. K tejto obrovskej sume už teraz cítime potrebu ďalších investícií na prípravu ďalších pandémií. To nebude možné zvládnuť. Prioritou sa preto stane zlepšenie existujúcich systémov zdravotnej starostlivosti. Zo siedmich biliónov eur sa len menej ako jedno percento investuje do technológií, ktoré majú potenciál zvýšiť celkovú efektívnosť zdravotného systému. Ak od lekárov a ošetrovateľov očakávame vysoko kvalitnú a empatickú starostlivosť, mali by sme im zabezpečiť vhodné technológie, aby svoje poslanie mohli plniť čo najkomplexnejšie a najproduktívnejšie.

3. Globálna tímová práca preváži nad národnými iniciatívami

Covid-19 nám ukazuje, že nezávislé národné iniciatívy v zdravotnej starostlivosti nie sú príliš účinné. Výskumné tímy, ktoré hľadajú rýchlu a účinnú terapiu i vakcínu, si vymieňajú informácie bez ohľadu na národnú príslušnosť, rovnako aj vývoj a výroba ventilátorov a ochranných prostriedkov prekonáva hranice štátov. Globálna kríza si vyžiadala efektívnu medzinárodnú spoluprácu. Poučme sa, že to isté platí aj pre iné chronické ochorenia, akými sú rakovina alebo cukrovka. Žiadna krajina nebude schopná samostatne poraziť tieto „plazivé“ pandémie.

4. Dôraz na presnú medicínu

Viac ako dve miliardy ľudí sa dnes ocitlo v istej forme karantény – infikovaný je však v skutočnosti len zlomok populácie. V úvodnej fáze pandémie bol tento uniformný prístup jedinou alternatívou, pretože sme nemali dostatok testov a dát. Zároveň sa však ukázali limity tohto postupu, ktorý pri iných ochoreniach považujeme za štandard. Liečba je veľmi často nastavená na „priemerného pacienta“, ktorý v skutočnosti vôbec neexistuje. Dôsledkom sú neuspokojivé výsledky a vysoké náklady. Cieľom by malo byť správne ošetrenie konkrétneho pacienta v správnom čase – inými slovami, potrebujeme presné diagnostické postupy namiesto všeobecnej terapie.

5. Zrýchlenie inovačných cyklov

Jedným z pozitív súčasnej situácie je zrýchľovanie mnohých postupov a procesov. Inovačné cykly a testy nových zdravotníckych pomôcok sa skrátili z mesiacov na niekoľko týždňov. Dostupnosť testovacích metód a liečebných postupov má prednosť pred skupinovými záujmami a administratívnymi požiadavkami, ktoré doteraz hrali prím. Po skončení pandémie sa viaceré špeciálne pravidlá zrušia, ale rýchlosť, akej sme v súčasnosti svedkami, bude slúžiť ako trvalá referenčná hodnota a nakoniec sa nová agilita stane normou.

6. Fakty namiesto domnienok

V pandémii Covid-19 zažívame renesanciu vedy, ktorá je nezastupiteľným partnerom pre politiku i verejnosť. Vedecká analýza situácie, zváženie možností a stanovenie riešení sa ukázali ako skvelá alternatíva ku špekuláciám, domnienkam a pocitom. To, čo nám pandémia pripomenula, platí vo všeobecnosti pre medicínu: veda a technológia tvoria je základ a padá mýtus, že medicína je akousi formou umenia.

7. Digitalizácia sa stane novou normou

V súčasnosti oceňujeme obrovské prínosy telemedicíny, diaľkového ovládania diagnostických systémov a robotov, diagnostiky založenej na veľkých dátach a umelej inteligencii. Nejde len o vyššiu produktivitu, ale najmä ich rýchlosť a samozrejme aj obmedzenie kontaktu medzi lekárom a pacientom. To prinesie zmenu paradigmy. Namiesto otázky „Prečo digitálne?“ sa začneme pýtať „Prečo stále analógovo?“. A prínosy digitalizácie ukončia diskusie o rizikách v oblasti ochrany osobných údajov a prinútia nás hľadať riešenia, ako oboje dosiahnuť v čo najkratšom čase.

8. Pacienti budú nároční zákazníci

Pandémia Covid-19 zasiahla doslova každého z nás. Hranica medzi „zdravým“ a „chorým“ sa zotrela. Ľudia, ktorí inak príliš nevenovali pozornosť systému zdravotnej starostlivosti, si teraz neuvedomujú, ako zaostáva za vývojom a efektívnosťou v iných odvetviach. Opodstatnene sa pýtajú, čo je príčinou tohto stavu. Súčasná situácia nám ponúka príležitosť, aby sme prehodnotili priority a sústredili sa na pokrok v zdravotnej starostlivosti.  

9. Ochrana zdravia ako celospoločenská úloha

Covid-19 vracia do diskusie starý tradičný spor: Do akej miery je zdravie verejnou komoditou a do akej miery ide o otázku súkromnej zodpovednosti? Ukázalo sa, že riešením je kombinácia obchod pohľadov. Na jednej strane vidno obrovskú solidaritu občianskej spoločnosti. A zároveň sa stierajú hranice medzi verejným a súkromným sektorom – firmy poskytujú nemocniciam know-how a špecializovaný personál, darujú materiál a potrebné pomôcky. Naopak verejný sektor im poskytuje masívnu finančnú podporu, aby počas krízy udržali svoju výkonnosť a zamestnanosť. Rýchlosť a efektívnosť, s akou si poskytujú vzájomnú pomoc, vytvára základ, na ktorom bude možné vybudovať úplne nové modely partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom vylepšovať systém zdravotnej starostlivosti.

10. Spravodlivejšie ocenenie

V súčasnosti cítime veľkú úctu a vďačnosť tým, ktorí sa v prvej línii starajú o pacientov a ich zdravie. Bolo by pokrytecké, keby po odznení pandémie nedošlo k trvalému zlepšeniu pracovných podmienok, miezd a celkovému spoločenskému uznaniu zdravotníckym profesií.