Editorial: Keď IQ už nestačí. Alebo pozor na dinosaurov!

V poslednom čase sa začína väčšia pozornosť venovať aj emočnej inteligencii (EQ), ktorá určuje naše kvality rozvíjať medziľudské vzťahy a budovať komunikačné zručnosti.

A s nástupom technológií, ktoré menia všetky oblasti nášho života, do tretice vstupuje do obrazu tretí faktor – schopnosť prispôsobiť sa zmenám, ktoré v súčasnosti najmä technológie a ekonomika prinášajú. AQ čiže kvocient adaptability je metrika, ktorá sa používa na meranie našej flexibility, schopnosti poradiť si a uspieť v prostredí plnom rýchlych a častých zmien.

AQ nie je len o pasívnom absorbovaní informácií o prebiehajúcich zmenách, ale aj schopnosti zistiť, ktoré z nich sú relevantné, ktoré staré pravidlá a znalosti treba zmeniť, a vedome sa usilovať o prispôsobenie sa novej situácii. Pod AQ teda patrí aj zvedavosť, odvaha, odolnosť a schopnosť riešiť problémy. A práve tieto schopnosti sú kľúčové z hľadiska prežitia každého z nás v novej dobe.

Technológie sa vyvíjajú exponenciálnym tempom a už teraz pomaly strácame schopnosť držať s nimi krok. Môžeme síce otvoriť spoločenskú diskusiu a spoliehať sa na politikov a úradníkov, že prijmú regulačné opatrenia a pravidlá, aby negatívne dôsledky zmien boli čo najmenšie, ale to nestačí. 

Už veľakrát som písal o tom, že nástup UI, automatizácie a robotizácie úplne zmení trh práce, mnohé pozície sa úplne vytratia, rutinné práce sa dajú ľahko algoritmizovať a automatizovať, pretože softvérový alebo hardvérový robot dokáže takéto činnosti vykonávať rýchlejšie a presnejšie ako človek. Preto musíme sami viac rozvíjať svoje vlastné zručnosti, ako je kreativita, schopnosť riešiť problémy, empatia či intuícia.

Rovnako nestačí spoliehať sa na to, že budúcnosť je ďaleko. Veľké zmeny prichádzajú už teraz a nemusia byť iba technologické. Pozri súčasnú pandémiu, ktorá zo dňa na deň úplne vyprázdnila kancelárie a zmenila spôsob vzdelávania sa detí. Schopnosť prispôsobiť sa zmenenej situácii sme si však tentoraz len vyskúšali, len tak zľahka sa okolo nás šuchla. Ako-tak sme tých pár mesiacov fungovali z domu, potichu dúfajúc, že sa už čoskoro všetko vráti do pôvodného stavu pred koronou. Obávam sa však, že sa do starého sveta už asi celkom nevrátime.

Možno sa to nepočúva dobre, ale zmeny sú neodvratné. Môžeme sa posťažovať, zanadávať si, báť sa či upadnúť do depresie, ale to je tak asi všetko. Rozumnejšie je zmeny akceptovať ako prirodzenú súčasť života a najmä pripraviť sa na ne. Veľa ľudí má strach zo zmien, čo blokuje ich schopnosť prispôsobiť sa im. Treba nájsť odvahu opustiť svoju komfortnú zónu a postaviť sa čelom k novým výzvam. Nie sú to jednoduché úlohy, ale veľa možností na výber nemáme.

Čakajú nás náročné časy, kde sa práve ukáže pripravenosť každého z nás zvládať nové výzvy. A nielen tie technologické, ale najmä ekonomické. Nezachráni nás ani vláda s balíčkami sociálnej pomoci, ktoré by boli dlhodobo udržateľné. Nezachránia nás ani zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta, výplaty a benefity, aj keď nie je záujem o ich produkty či služby. 

Technológie a ekonomika sú spolu úzko prepojené, práve technológie umožnia, aby sme nielen ustáli blížiace sa ekonomické otrasy, ale ich aj využili ako vlnu, na ktorej sa ako na surfe zvezieme ďaleko dopredu. Treba však vedieť, ako na to. Takisto sa treba naučiť ovládať a využívať nové technológie.

Na jednej strane je úloha každého z nás pracovať na vlastnom rozvoji, či už osobnostnom, ale aj odbornom. Na druhej strane je kľúčové vedieť tímovo spolupracovať a vytvárať tak synergie, ktoré môžu zásadným spôsobom pohnúť dopredu aj jednotlivcov, aj celú firmu. A asi v tom je kľúč k zvládnutiu toho, čo nás čaká. Teda ak nechceme, aby nás postihol osud dinosaurov... :-)

Zaujímavé čítanie júnového vydania vám praje