Editorial: To bola jazda... A čo bude „po“?
Ukázalo sa, že napriek pokroku a super moderným technológiám, bezpečnostným opatreniam a krízovým scenárom sme neboli pripravení na to, čo prišlo. Podcenili sme riziká aj varovania a naše vlády zlyhali v predvídavosti a akcieschopnosti. To, čo sa dialo následne a vlastne deje u nás ešte naďalej, nebudem komentovať. Radšej sa budem venovať tomu, ako sme zvládli tento rok my v Nextechu a ako by mohol vyzerať život „po“.
Samozrejme, aj nás covid ovplyvnil. Inzerenti zo dňa na deň stopli kampane, našťastie čitatelia nám zostali verní a naďalej si nás kupovali a predplácali, za čo im veľmi ďakujeme. Teraz sa už inzercia postupne vracia do normálu.
Stopli sa všetky konferencie, výstavy a eventy, na ktoré sme radi chodievali. Stoplo sa stretávanie s partnermi a zákazníkmi. A stopli sa aj porady a mítingy, tak ako všetci sme sa aj my „switchli“ na maily, telefonáty a videokonferencie. Nič proti online komunikácii, ale všetko má svoje hranice. Prvé videokonferencie sa začínajú o deviatej ráno a posledné končia o deviatej večer. Stáva sa, že paralelne bežia aj 2-3 konferencie a vy sa prepínate z jednej na druhú a popritom vám prichádzajú maily, telefonáty a ďalšie notifikácie. Takže na konci dňa je už človek fakt mega uťahaný, hoci je to „iba“ z celodenného sedenia, a ohučaný z počúvania prezentácií a rozhovorov zo slúchadiel, resp. reprákov. Nehovoriac o očiach, ktoré sú unavené z neustáleho pozerania do monitora. Samozrejme, tak ako všetkým chýba sociálny kontakt, vďaka čomu sa z nákupu potravín stáva spoločenská udalosť dňa ☺. Má to však aj dobré stránky. Človek si môže lepšie a flexibilnejšie plánovať úlohy, nestrácame čas v presúvaní sa na mítingy a eventy a venujeme sa aktivitám a projektom, ktoré naozaj dávajú zmysel. Keby som si osobne mohol vybrať, asi by som privítal hybridný model fungovania, teda to, čo sa dá vybaviť digitálnou formou, nech sa tak aj rieši a tam, kde je lepšie sa stretnúť a povedať si veci zoči-voči, tam sa vrátiť k tradičným osobným mítingom
a poradám.
Tak sa aj dostávame k tomu, ako by mohol vyzerať život „po“. Otázka je, či sa vrátime k starému spôsobu fungovania, resp. ako bude vyzerať to „po“. Ak sa objaví stopercentne bezpečná vakcína alebo liek, ktorý bude bez vedľajších účinkov a následkov fungovať nielen teraz, ale aj o 10-20 rokov a bude fungovať na celú populáciu, všetky rasy, genotypy a vekové skupiny, nebude sa s následkami prenášať na potomstvo a bude cenovo dostupný atď., nie je čo riešiť. Ak sa celá populácia zaočkuje alebo v prípade potreby bezproblémovo vylieči, sme „za vodou“ a môžeme sa vrátiť tam, kde sme skončili. Obávam sa však, že „superjednoduché“ riešenia neexistujú. Vždy sa objaví nejaké „ale“, ktoré to skomplikuje. Či to budú vedľajšie účinky, alebo následky, ktoré sa môžu objaviť neskôr, alebo dočasná účinnosť, čo si vyžiada opakované vakcinovanie či liečenie, pričom vírus môže medzičasom zmutovať, ako sa to deje pri bežnej chrípke. Otázka je, či sa dajú všetci zaočkovať. Pravdepodobne nie, takže bude spoločnosť rozdelená a „tým druhým“ sa zakáže vstup na verejné miesta, do škôl, firiem, obchodov atď., pokiaľ nebudú mať potvrdenie o vakcinácii. Je teda dosť možné, že nepriamo budú dotlačení do toho, aby sa aj tak dali vakcinovať. Ak aj áno, aj tak to asi nikdy nebude 100 % populácie a vždy sa nájde nejaké percento ľudí, ktorí nebudú vakcinovaní, no na druhej strane ich nemožno vylúčiť zo spoločenského ani pracovného života. Pre túto skupinu budú riešením domáce rýchle testy, ktoré zo slín alebo sĺz dokážu určiť infekčnosť. Takéto testy už existujú a pripravujú sa do predaja. Obyvateľstvo sa nedá dlhodobo držať v izolácii, a keď sa niekto pohybuje na verejnosti, neviete ako okoloidúci odhadnúť, či je daný človek vakcinovaný alebo si práve doma urobil test. Alebo nie. Rovnako tak to neviete odhadnúť pri nastupovaní do autobusu, príchode do obchodu alebo vstupe na kúpalisko. Asi nie je reálne a logisticky možné všetky verejné vstupy uzatvoriť a dať tam kontrolórov, ktorí budú pozerať „vakcinačné“ pasy alebo výsledky testov. A keby sa aj takéto doklady zaviedli, asi sa budú dať sfalšovať. Jednoducho vždy sa nájde cestička, ktorou môže infekcia uniknúť, takže je dosť pravdepodobné, že eštenejaký čas potrvá, kým bude potrebné dodržiavať existujúce opatrenia, hoci vo voľnejšom režime.
Som optimista a verím, že sa asi čoskoro vrátime k normálnejšiemu spôsobu života, ale nebude to už to, čo tu bolo predtým. Bude to nejaký hybrid starého a niečoho nového, na čo si budeme musieť zvyknúť. Ľudia sa vrátia do kancelárií, ale budú môcť z väčšej časti robiť aj z domu. Deti sa vrátia do škôl, ale systém vzdelávania sa zmení alebo by sa aspoň mal zmeniť, aby bol efektívnejší, kvalitnejší a viac rešpektoval potreby pracovného trhu. Organizácia pracovného dňa bude flexibilnejšia, viac času zostane na osobné potreby, na rodinu, na iné záujmové aktivity užitočné pre spoločnosť. Len si to tak musíme nastaviť. Aby to tak bolo
a aby sme do budúceho roka vstúpili zdraví, plní energie, odhodlania a nápadov, k tomu vám želám veľa síl a odhodlania.
Samozrejme, prajem aj zaujímavé čítanie decembrového vydania
