Editorial: O tvorcoch a konzumentoch
Bol som v kine na filme Bajkeri. Je to ľahká česká komédia, nič na vážne zamýšľanie sa a do kina sme na ňu išli skôr z núdze. Zaujal ma však pohľad do sveta teens, ktorí ešte aj na bajku hlboko v krásnej prírode trčia na mobile a riešia svoj „život“ na sieti... A bez Wi-Fi a elektrickej zásuvky sú stratení a majú abstinenčné príznaky.
Možno to bolo autorské „zveličenie“, no možno to nebolo až také vzdialené od reality. Veď poznáme situácie, keď sa deti pred školou spolu nerozprávajú, stoja síce vedľa seba, ale „čumia“ do mobilu. Aj staršie ročníky však možno vidieť, ako sú v reštaurácii síce fyzicky spolu, ale pohľadom na mobil duchom niekde úplne inde.
Nejdem teraz riešiť otázku zdravia (ohnutá krčná chrbtica, kazenie si očí, málo pohybu) či nedostatok skutočného spoločenského kontaktu a sociálnej interakcie. Skôr ma zaujal moment, ako sa z nás stávajú čistí konzumenti.
Na vyhľadanie potrebných informácií už netreba ísť do knižnice, niečo si naštudovať, spýtať sa rodičov, ale stačí si ich „vygúgliť“. Okamžite a bez minimálnej námahy. Netreba si nič pamätať, veď všetko je na Googli, ešte aj na tie sviatky a výročia si vieme nastaviť reminder. Netreba sa vedieť orientovať v priestore, veď zapneme GPS a stačí počúvať pokyny, kde treba odbočiť. Netreba sa stretávať a rozprávať sa, veď všetko podstatné si povieme cez mobil alebo Skype. Cez Facebook alebo nejakú zoznamku si nájdeme kamošov a frajerky, cez WhatsApp si s nimi potárame a cez Messenger sa s nimi rozídeme. Všetko pohodlne doma „v papučkách“.
Mládežníkom sa už nechce čítať textové články a už vôbec nie, pokiaľ sú dlhšie, ani nehovoriac o tom, že by boli trošku náročnejšie na pochopenie a rozmýšľanie. Kráľom obsahu sú krátke videá, možno ešte atraktívne obrázky, ktorých na jednu session preklikajú stovky rýchlosťou svetla, že ich ani nestihnú vstrebať, nieto ešte precítiť či zamyslieť sa nad nimi.
Nedávno som sledoval diskusiu s uznávaným vedcom a neurochirurgom, ktorý pôsobí na prestížnej americkej univerzite. V rámci debaty sa riešil aj vplyv technológií na intelektuálne schopnosti populácie a záver bol jednoznačný. Hlúpneme. A dokonca sa to už prejavuje aj na organickej štruktúre mozgu.
Taký je trend tejto doby. Ak má byť niečo úspešné, treba to čo najviac zjednodušiť a doniesť spotrebiteľovi na tácke až rovno pred nos. Nie som zatrpknutý moralizátor ani rytier Don Quijote, ktorý bojuje proti veterným mlynom, a viem, že tento trend sa asi nezmení, pokiaľ nedostaneme ako ľudská populácia, ako sa hovorí, poriadne „po frniaku“. Ale aby sme ten moment aspoň oddialili a jeho dôsledky zminimalizovali, snažme sa udržovať si zdravý rozumný prístup pri používaní technológií a neustále trénujme svoj mozog, lebo aj ten je ako sval, a ak sa netrénuje, ochabuje. A hádam nikto nechce vedome zdegenerovať na úroveň vývojovo a inteligenčne nižších bytostí.
A možno ešte viac alarmujúce je to, že prestávame tvoriť. Je pohodlnejšie byť spotrebiteľom, ktorý dostáva všetko na mieru presne podľa svojich osobných preferencií. Cez reklamné kanály sme bombardovaní na mieru urobenými ponukami na oblečenie, jedlo, hudbu aj potenciálnych životných partnerov. A pripravujeme sa tým o možnosť spoznať niečo nové. Diverzita je pritom prirodzená vlastnosť prírody, ktorú si sama vytvára ako podmienku svojho prežitia. Uniformita vedie k degenerácii a zániku.
Tvorba je to, čo vedie k progresu. Tvorba, to je aktívny prístup k svojmu životu, k dianiu okolo seba, k zlepšovaniu sveta, v ktorom žijeme. Iste sa dá namietať, že technologický pokrok predsa napreduje obrovským tempom, tento pokrok však generuje len špička populácie, zvyšok sa vezie. Otázne je aj to, do akej miery sú všetky výsledky pokroku skutočne prínosné pre ľudskú spoločnosť, najmä v dlhodobom horizonte. Vynára sa preto potreba tvorivo sa zapojiť do procesu skúmania dôsledkov a robenia zásahov do fungovania systému, aby sme obrovské zmeny, ktoré už čoskoro nastanú, naozaj dokázali ustáť. A tie zmeny prídu a môžu byť veľmi náročné. Ak sa dobrovoľne zbavujeme záujmu a schopnosti aktívne sa podieľať na tvorbe našej budúcnosti, nemusíme to ustáť. A to netýka len ítečkárov, ale všetkých profesií vrátane lekárov, učiteľov, právnikov atď. A všetkých pozícií od mládežníkov cez rodičov až po seniorov. Každý má svoju úlohu a svoje možnosti, ktorými môže aktívne zasiahnuť do tvorby našej spoločnej budúcnosti, aby bola zdravá, bezpečná a progresívna.
Zaujímavé čítanie novembrového vydania vám želá
