Pomôže nám umelá inteligencia ku šťastiu?

Táto provokačná otázka sa zrodila minulý týždeň na konferencii ITAPA. Vladimír Šucha z UNESCO, zaoberajúci sa okrem iného aj etikou umelej inteligencie, predniesol zaujímavé myšlienky, nad ktorými sa je hodno zamyslieť.

• Je dokázané, že obyvatelia chudobnejších oblastí, žijúcich v materiálnej chudobe (v Afrike, Ázii) sú šťastnejší a spokojnejší so svojím životom. Čím to je, že technológie neprinášajú tieto hodnoty rozvinutým krajinám?

• Digitálne technológie (okrem nesporných prínosov) nás zotročujú, menia. Vchádzajú nám do hlavy. Vytvárajú závislosti a odkázanosti. Počnúc sociálnymi sieťami, ktoré to robia programovo, ako sa ukazuje. Vyhľadávače zasa podporujú stratu záujmu o encyklopedické vedomosti (keďže je všetko na webe), ktoré sú základom každej debaty a tvoria stavebné kamene myslenia. Aj nevinný  pomocný nástroj ako GPS deštruuje náš zmysel pre orientáciu, bez neho sme často stratení.  

• Aj pozitívne zmeny v dititálnej transformácii budúcnoti budú mať disruptívny dopad. Veď disruptívne inovácie sa týkajú novej technológie, ktorá úplne mení spôsob, akým napríklad priemysel momentálne funguje.

• Umelá inteligencia zmení naše životy a spoločnosť a bude to najdôležitejšia konverzia premena ľudstva. Preto budeme potrebovať definíciu nových ľudských práv. Veď už teraz máme AI kognitívne posilňovače na trhu, ale nikto ich nereguluje. Uvedomujeme si prepojenie mozog/počítač zavedením mozgových implantátov, ktoré už sú súčasťou dnešného života.

• Odhaduje sa, že 21. storočie bude bojom o emócie:  sme svedkami toho, ako stroje v súčasnosti manažujú naše emócie lepšie ako my sami. To má obrovský dopad na to, keď vieme, že 85 % našich rozhodnutí riadia naše emócie, nie naše racionálne myslenie. Ten, kto kontroluje emócie, ten kontroluje rozhodovanie človeka.

• Potrebujeme vizionárov. Tí prinášajú inovácie a posúvajú vyspelosť spoločnosti vpred. Toto je na Slovensku nedocenená a veľmi slabo podporovaná oblasť. Príkladom vizionárskeho myslenia je hoci príbeh grafénu: ktorý triezvy vedec by vážne skúmal stopu, ktorú na papieri zanechalo kreslenie ceruzkou? A predsa sa takí našli. Výsledkom ich vytrvalosti sú prevratné aplikácie využitia grafénu, ktoré zlepšujú život ľuďom po celom svete.

• Potrebujeme vzdelaných ľudí. Vzdelávanie už od základnej školy musí v žiakoch však upevňovať vedomie vlastnej hodnoty v oblasti, v ktorej je dieťa silné. Súčasné školstvo v hodnotení príliš zdôrazňuje nedostatky. Znechucuje deti rozvíjať svoje dary, keďže možno nezvládajú perfektne vybrané slová alebo počítanie Ohmovho zákona. Treba deti podporovať v tom, v čom sú dobré, čo im ide. Vzdelanie ako celoživotný projekt, je pre našu spoločnosť životne dôležité. ALE! Je to tá najväčšia hodnota, ktorú môžu dostať deti v školách? Nie je pre dosiahnutie pocitu spokojnosti oveľa dôležitejšie výchova k hodnotám, k súcitu, pozitívnemu mysleniu?

Vladimír Šucha: Budúcnosť nie je napísaná, buďme súčasťou jej písania. Najbližšie roky prinesú exponenciálny technický rozvoj oproti  Svetla buducnost je rychla zmena. Potrebujeme vela pokory.