Keď sa vyplatí hrach o stenu hodiť
Slovné spojenie „hrach na stenu hádzať“ vyjadruje zbytočnú snahu niečo povedať. V inteligentných budovách to však onedlho nemusí platiť, pretože technológie zmenia našu komunikáciu aj s týmito pasívnym konštrukciami.
V blízkej budúcnosti sa budeme rozprávať so stenami izieb či kancelárií a nebudeme to považovať za bláznovstvo. Doteraz tiché a pasívne stavebné prvky „ožijú“ vďaka senzorom, automatizačným prvkom a cloudovým technológiám, pospájaným internetom vecí do inteligentnej infraštruktúry.
Chytré budovy
Dnes je 99 percent budov „hlúpych“ a rozprávať sa s nimi je naozaj zbytočné. No digitálne technológie ich začnú meniť, až sa budú postupne podobať živým organizmom, schopným inteligentne interagovať, učiť sa a prispôsobovať sa meniacim potrebám obyvateľov či okolitým podmienkam.
Schopnosť budovy reagovať na svetlo, počasie či obsadenosť je len začiatok. Vďaka umelej inteligencii zvládnu stavebné štruktúry stále viac a viac úloh. Dokážu napríklad diagnostikovať svoj stav a automaticky komunikovať s technikmi, či treba riešiť nejakú akútnu potrebu alebo naplánovať preventívnu údržbu.
V interiéroch trávime 90 percent nášho života. Prvoradou podmienkou je preto spokojnosť, pohodlie i produktivita používateľov budov.
Centrom inteligencie budovy je jej digitálne dvojča. V digitálnom priestore spojením statických a dynamických dát z viacerých zdrojov vytvára trojrozmerný virtuálny model reálnej fyzickej budovy. Poskytuje prehľad o jej fungovaní v reálnom čase a operátorom umožňuje okamžite vykonať úpravy, aby dosiahli optimálne parametre.
Analýza dát nie je dôležitá len v bežnej prevádzke, ale aj v mimoriadnych situáciách. Napríklad pri požiari bude budova hasičom posielať informácie o jeho rozsahu, miestach, kde sa zhromažďujú ľudia a stave únikových ciest. Z dlhodobého hľadiska zasa digitálne dvojča poskytuje architektom a projektantom informácie o využívaní a výkone budovy, aby získali podklady pre lepšie návrhy budúcich stavieb.
Inteligencia bude nevyhnutnosť
Inteligencia budov zatiaľ nie je bežná záležitosť dokonca ani v nových projektoch. To sa však postupne zmení, pričom hlavným motívom bude tlak na hospodárnosť a efektivitu. Bez nových technológií – senzorov, inteligentných softvérov až po monitorovanie a údržbu – ich nebude možné naplniť. Aj existujúce budovy bude treba nimi dodatočne vybaviť, aby sa zvýšila ich hospodárnosť.
Obrovské úspory nákladov sa núkajú pri osvetlení a pri kúrení, ventilácii a klimatizácii. Mali by byť zapnuté len tam, kde je to potrebné a kde sa zdržiavajú ľudia. Nie je žiadnym tajomstvom, že až polovica spotrebovanej energie sa v priemernej budove zbytočne premrhá práve na tieto služby.
Budovy spotrebujú približne 40 percent všetkej energie. Preto ich inteligencia bude hrať kľúčovú úlohu pri riešení zmeny klímy.
Dôležitou oblasťou je aj údržba. Analýza dát dovolí správcom vopred plánovať zásahy. Prediktívna údržba je výrazne lacnejšia, pretože potrebné diely sa vymenia a opravy sa vykonajú skôr, ako vznikne väčší problém alebo havária.
Navyše, v budúcnosti bude každá inteligentná stavba schopná interagovať so svojím širším okolím. Napríklad budova so slnečnými kolektormi na streche môže komunikovať s inteligentnými rozvodnými sieťami, aby ponúkla na predaji prebytkovú energiu. A naopak, lacnú elektrinu využije mimo spotrebnej špičky v kotloch na výrobu tepla.
Vstupujeme do obdobia veľkej transformácie mestskej infraštruktúry. Bude to obdobie nových príležitostí pre majiteľov, prevádzkovateľov i nájomcov budov, aby dramaticky znížili náklady. Zároveň im poskytne možnosť efektívnejšie prispieť k úsiliu spomaliť klimatické zmeny.
Zobrazit Galériu
Žiadne komentáre