Ochrana umeleckých diel je veda aj umenie

Obrazy, sochy či nábytok môžu podľahnúť skaze. Zbierku v múzeu Bauhausu v Dessau chránia pred rizikami poškodenia špičkové digitálne technológie.  

Múzeum v nemeckom meste Dessau otvorili pred rokom pri príležitosti stého výročia založenia architektonickej a umeleckopriemyselnej vysokej školy Bauhaus. Vystavuje diela tejto slávnej akadémie vrátane študentských prác či návrhov a modelov z ateliérov. Múzeum Bauhausu s rozlohou päťtisíc štvorcových metrov každodenne navštívi viac ako tisíc milovníkov umenia.

Nemecká avantgarda
Akadémia Bauhaus vznikla vo Weimare v roku 1919 a o šesť rokov sa presťahovala do Dessau. V meste v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko zanechalo dlhoročné pôsobenie majstrov a študentov výraznú stopu v podobe mnohých budov a námestí.

Aj architektúra múzea vychádza zo štýlu Bauhausu. Architekt González H. Zabala z Barcelony navrhol podlhovastý betónový blok, ktorý akoby plával vnútri sklenej obálky. Táto „truhlica s pokladom“ obsahuje viac ako tisíc cenných exponátov zo zbierky nadácie Bauhaus Dessau, ktorá uchováva takmer päťdesiattisíc artefaktov a je druhou najväčšou zbierkou umenia Bauhausu na svete. Návštevníci môžu obdivovať predmety zo všetkých oblastí, od úžitkového nábytku, lámp, látok až po umelecké diela.

Bauhaus Museum približuje vyše tisíc artefaktov zo zbierky nadácie Bauhaus Dessau, ktorá je druhou najväčšou na svete.

Umenie v strese
Aby sa cenné exponáty uchovali aj pre budúce generácie, treba ich chrániť pred poškodením. Aj krátkodobé odchýlky od ideálneho prostredia môžu totiž natrvalo znehodnotiť. Škodlivé vplyvy možno rozdeliť do štyroch kategórií: energetickej, biologickej, chemickej a mechanickej. Mechanické namáhanie je spôsobené najmä kolísaním teploty a vlhkosti vzduchu. Zapríčiňuje, že materiály sa rozširujú a zmršťujú, čo časom poškodí ich vnútornú štruktúru. Týka sa to najmä olejových farieb, kameňa a dreva. V extrémnych prípadoch sa môže bunková štruktúra dokonca natrvalo zrútiť.

V múzeách je preto mimoriadne dôležitá regulácia klímy, hoci aj tu musia profesionáli robiť určité kompromisy. Organické materiály sú najzdravšie pri relatívnej vlhkosti vzduchu od 45 do 55 percent, zatiaľ čo kovy potrebujú suché prostredie a pred koróziou sú najlepšie chránené pri vlhkosti vzduchu nižšej ako 30 percent. Rovnako to platí pre teplotu. Kým väčšinu materiálov je dobré skladovať pri teplotách od 18 do 20 stupňov Celzia, syntetické materiály majú radšej chladnejšie prostredie medzi 12 a 15 stupňami.

„V ideálnom prípade môžete rôzne objekty umiestniť do rozličných ,klimatických pásiem‘. Lenže problém nastane, ak máte napríklad stoličku s oceľovým rámom a koženým sedadlom. Pri takomto objekte určujeme podmienky podľa dominantného materiálu a snažíme sa udržať stredné hodnoty teploty a vlhkosti,“ vysvetľuje profesorka Alexandra Jeberienová z Univerzity aplikovaných vied v Berlíne.

Útočí chémia aj biológia
Veľký vplyv má aj svetlo – ultrafialová zložka štiepi chemické zlúčeniny, čo spôsobuje deštrukciu farebných pigmentov i základných materiálov. Predmety pred svetlom najlepšie ochránite v depozitári, vo výstavných priestoroch pomôže moderná technológia. Súčasné LED osvetlenie má nízky obsah modrého svetla a dodatočnú ochranu poskytujú UV filtre na diódach i vitrínach. Pomôžu aj senzory, ktoré zapnú osvetlenie len vtedy, ak sa návštevník priblíži k exponátu.

Podlhovastý betónový blok s expozíciami akoby plával vnútri sklenej obálky. Architektúra múzea vychádza zo štýlu Bauhausu

Chemické reakcie vyvoláva aj vzdušný kyslík, pod jeho vplyvom napríklad olejomaľby strácajú pružnosť a krehnú. „Obsah atmosférického kyslíka preto v depozitároch znižujeme na 16 percent namiesto normálnej hladiny okolo 21 percent,“ hovorí Stefan Wülfert, vedúci oddelenia konzervácie a reštaurovania na Bernskej univerzite umení vo Švajčiarsku.

Nepriateľom umeleckých diel je aj biológia. Plesniam a baktériám sa darí vo vysokej vlhkosti, okrem mikróbov robí problémy aj červotoč. Obranou je skladovanie umeleckých diel pri stabilnej miernej teplote a vlhkosti. Dôležitá je najmä v depozitároch, kde môže poškodenie zostať dlhší čas bez povšimnutia, keďže diela sú uskladnené tesne pri sebe a nie sú často na očiach. Ďalším rizikom sú medzinárodné výpožičky, ktoré môžu do múzea zaniesť vajíčka hmyzu alebo spóry plesní. Bojovať proti nim možno tepelným ošetrením alebo odobratím kyslíka a jeho nahradením dusíkom.

Digitálna ochrana
O optimálnu klímu v múzeu Bauhausu sa stará systém automatizácie a riadenia budov Siemens Desigo PX – riadi klimatizáciu, ventiláciu i zvlhčovanie vzduchu. „Spoľahlivo dokážeme splniť požiadavky konzervátorov: teplota 21 stupňov Celzia (plus-mínus jeden stupeň) a relatívna vlhkosť vzduchu 55 percent (plus-mínus päť percent). Nie je to jednoduché, pretože cez sklenú fasádu do budovy preniká silné slnečné žiarenie. Používame senzory na meranie intenzity svetla a žalúziami a závesmi regulujeme zatienenie múzea,“ hovorí Hartwig Bothe, projektový manažér spoločnosti Siemens.

Technológie Siemens chránia umelecké diela a návštevníkov aj pred požiarom. Viac ako tretinu všetkých požiarov v budovách spôsobuje elektrina a z toho podstatnú časť chybná elektroinštalácia. Siemens nainštaloval stovky detektorov a miniatúrnych ističov, ktoré sledujú kritické hodnoty vo viac ako päťsto obvodoch. Mikroprocesor analyzuje dáta a ak sa zistí niečo nezvyčajné, v zlomku sekundy obvod odpojí. „S ochrannými zariadeniami Siemens máme skúsenosti aj z predchádzajúcich aplikácií. Fungujú bezchybne, zaberajú minimum miesta a ich inštalácia je veľmi jednoduchá,“ hovorí Jens Funcke, hlavný elektrikár spoločnosti Elektro Schulze, ktorá mala na starosti elektroinštaláciu.

Foto: Siemens AG