Priemysel v novom normále: odolný a adaptabilný

Priemyselná produkcia sa zmení – kríza ukázala, že v pokoronovej realite potrebujú výrobné systémy okrem maximálnej efektívnosti aj pružnosť a prispôsobivosť. Výrazne k tomu prispeje digitalizácia.   

Všetci sa pýtame, ako sa zmení ekonomika a priemysel po odznení koronakrízy. Čo sa stane, keď nájdeme vakcínu alebo dokážeme ochorenie Covid-19 liečiť? Vráti sa do predchádzajúcich koľají k „bežnému biznisu“? Nie – tvrdí Matthias Horx, jeden z najvplyvnejších futurológov v nemecky hovoriacom svete. Hoci sa v novom normále zbavíme rúšok a plastových chráničov tváre, dôjde podľa neho k rozsiahlym zmenám na všetkých úrovniach spoločnosti – vrátane ekonomiky.

Čoraz viac a lacnejšie?
Klasická ekonomická paradigma hovorí: aby firma obstála v konkurencii, musí byť schopná predávať svoje výrobky lacnejšie ako konkurencia alebo ponúknuť za rovnakú cenu lepší produkt. V oboch prípadoch musí sledovať svoju efektívnosť, pretože aj produkt s lepším parametrami súvisí s cenou. Každý spotrebiteľ by určite chcel inteligentné telefóny s týždňovou výdržou batérie – ale ak by stáli desaťtisíc eur, počet kupujúcich by bol extrémne malý.

Efektívnosť súvisí aj s veľkosťou výroby, ekonómovia vedia, že zdvojnásobenie objemu produkcie zníži náklady na jeden produkt o dvadsať až tridsať percent. Súčasné výrobné systémy toto kritérium striktne sledujú. Už pred vyše sto rokmi boli zavedené montážne linky a od 90. rokov minulého storočia sa výroba presúvala do krajín s nízkymi mzdami. Tento trend sprevádzala logistika just-in-time a zavádzanie čoraz účinnejších, teda nákladovo efektívnejších technológií.

"Koronavírus skoncentroval všetky druhy globálnych kríz, ktoré nás v biznise čakajú."

Lenže koronakríza podľa M. Horxa ukázala, aké zraniteľné a krehké môžu byť systémy, ktoré ako jediné kritérium sledujú maximálnu efektívnosť. Just-in-time funguje len v prípade, že štátne hranice sú otvorené a dopravné trasy plne priechodné. Rozpad dodávateľského reťazca vymaže akékoľvek výhody z veľkých objemov. V prvej fáze pandémie klasická biznisová paradigma stratila význam – v mnohých prípadom šlo jednoducho o to, aby vôbec bolo možné udržať výrobu.

Matthias Horx pritom pripomína, že koronavírus nebol výnimočnou udalosťou, ktorej dôsledky ľahko pominú. Naopak, v pandémii sa len skoncentrovali všetky druhy globálnych kríz, ktoré nás čakajú, ako sú zmena klímy, vyčerpanie prírodných zdrojov či znečistenie oceánov. Podľa nemeckého futurológa to všetko zásadne spochybňuje doteraz platnú paradigmu vyrábať „čoraz viac a lacnejšie“.

Nové zručnosti firiem
V novej realite budú firmy okrem výkonnosti potrebovať dve hlavné zručnosti: odolnosť a prispôsobivosť. Odolnosť pomáha zvládať krízové udalosti a adaptabilita je schopnosť prispôsobiť sa čoraz častejším zmenám na trhu. Odolné spoločnosti dokážu vyrábať a dodávať produkty aj pri výrazných prerušeniach dodávateľského reťazca, adaptabilné spoločnosti sa zasa rýchlo prispôsobia zmenám dopytu, keď napríklad koronavírus vyvolal obrovský záujem o ochranné pomôcky či ďalšie nevyhnutné potreby.

"Tak ako je dnes do výrobných systémov komplexne zakotvená efektívnosť,
v budúcnosti sa k nej musí pridať odolnosť a adaptabilita."

Adaptabilita pritom znamená čosi viac ako dnes často požadovaná flexibilita. Tá predpokladá len rozšírenie výrobného programu, aby sa sortiment výrobkov prispôsoboval dopytu. Ide o rôzne varianty produktov bez straty úspor z rozsahu.

Tak ako je dnes do výrobných systémov komplexne zabudovaná efektívnosť, v budúcnosti sa k nej musí pridať odolnosť a adaptabilita. Z hľadiska organizácie pôjde napríklad o nové štruktúry dodávateľov, ktoré namiesto čistej optimalizácie nákladov zohľadnia aj geografické súvislosti, čím budú zvyšovať odolnosť dodávateľského reťazca.

Nasadenie AGV namiesto trvalo nainštalovanej logistiky podporuje zmeny vo výrobnej štruktúre.

Digitálny nový normál
Z technologického hľadiska je pre odolnosť a adaptabilitu kľúčová digitalizácia. Ak sa doteraz od automatizácie očakávala vysoká presnosť a opakované vykonávanie definovaných operácií, digitalizácia umožňuje riadiť komplexné systémy v „živej prevádzke“ – dokonca aj v situáciách, ktoré neboli predtým naprogramované alebo pre ktoré nie sú k dispozícii všetky požadované informácie.

Vzájomné prepojenie digitálnych systémov a automatická synchronizácia s reálnymi výrobnými procesmi poskytuje informácie v takmer reálnom čase všetkým stranám vo firme i mimo nej, napríklad dodávateľom. Výsledkom bude priemyselný internet vecí (IIoT), schopný rýchlejšie reagovať na výkyvy na trhu.

Digitálna transformácia však vyžaduje aj ďalšie nové technológie. Adaptabilitu zvýši doplnenie automatických systémov o umelú inteligenciu (UI). Inteligentné roboty zvládajú rôzne operácie aj bez predchádzajúceho učenia, čo umožňuje rýchle zmeny výrobnej zákazky. Podobný potenciál má aj 3D tlač, ktorá eliminuje náročné konfigurovanie nástroj a obrábacích strojov. Technológia IIoT podporuje decentralizovanú komunikáciu pre množstvo mobilných robotov a AGV a môže okamžite reagovať na meniace sa podmienky v továrni – nielen posilniť obsluhu niektorej z výrobných liniek, aby uspokojila zvýšený dopyt, ale aj blokovať priestory z dôvodov prevencie pred infekciou.  

Jedným tlačidlom možno na plniacej linke firmy Spitz prepínať z jedného produktu na druhý.

Moderné komunikačné technológie a softvéry dovolia riadiť prevádzku a údržbu bez osobnej prítomnosti, dokonca priamo z home officeu. Pôjde o celý komplex operácií – od diagnostiky a programovania riadenia cez virtuálne spustenie prevádzky až po prediktívnu údržbu a simuláciu školenia operátorov.

Najvyšší čas začať
Nie je rozhodujúce, ktorá technológia v konkrétnej firme uľahčí prechod k vyššej odolnosti a adaptabilite. Dôležité je začať s digitálnou transformáciou, pretože koronakríza ukázala, že kto včas urobil prvé kroky, má teraz rozhodujúcu konkurenčnú výhodu. Príkladom je rakúsky tradičný výrobca potravín Spitz. V jedinom závode vyrába viac ako milión produktov v malých množstvách na tridsiatich rôznych technologických linkách – od minerálnej vody až po sendviče. Stlačením  tlačidla môžu operátori na výrobnej linke prepínať z jedného produktu na druhý. Suroviny a balenie zvoleného výrobku sa vyberajú úplne automaticky. Proces sa autonómne riadi údajmi o objednávkach a výrobné dáta i dáta o spotrebe sa odosielajú do systému vyššej úrovne. Takýto stupeň adaptabilitiky by nikdy nebol možný bez pokročilej digitalizácie a automatizácie.