Ako rozpoznať falošné fotky
Snahy o manipuláciu s obsahom fotografií sprevádzajú toto odvetvie prakticky od jeho vzniku. Notoricky známe sú fotografie rôznych diktátorov obklopených vernými politikmi. Postupom času, ako politici upadali u diktátora do nemilosti, boli z fotografií, dokumentujúcich spravidla nejakú významnú udalosť, odstraňovaní.
Takéto upravené fotografie sa potom publikovali aj v novších vydaniach učebníc, pričom staršie boli nútene stiahnuté z obehu. V súčasnosti sa falošné fotky využívajú hlavne na šírenie hoaxov alebo na vytváranie falošných profilov na platených zoznamkách. V článku sa zameriame na to, ako takéto falošné fotky odhaliť.
Úpravy fotografií, karikatúry a „mémov“
Prvoplánová definícia, že autor sa na upravovanej fotografii snaží prezentovať niečo iné, než bolo na pôvodnom zábere, je príliš všeobecná. V súčasnosti sa totiž upravujú prakticky všetky fotografie. Treba si preto uvedomiť rozdiel medzi úpravami fotografií, často aj v značnom rozsahu, a manipulovaním s ich obsahom. Ak v aplikáciách typu Adobe Lightroom či Zoner Photo Studio rozjasníte tiene, pridáte kontrast, zvýšite dynamiku jasu a farieb, upravíte farebnú teplotu, prípadne aj umelo rozostríte pozadie, ide o len úpravy, pretože s obsahom fotografie sa nemanipuluje, stále je na nej len to, čo zachytil objektív. Mimochodom, úpravy tohto typu nie sú výsadou digitálnej fotografie. Robili sa aj v ére klasickej fotografie. Napríklad príliš svetlé či tmavé miesta sa pri zväčšovaní upravovali takzvaným nadržiavaním. Stačilo medzi objektívom zväčšováka a fotografickým papierom pridržať na vhodnom mieste určitý čas papierovú šablónu, prípadne len dlaň či vhodne spojené prsty a zatienené miesto bolo exponované kratšie, takže zostalo svetlejšie. Za úpravy považujeme aj vyhladenie pleti na portrétoch a s prižmúrením oka aj úpravy postáv influenceriek na fotkách pre sociálne siete, samozrejme, v rozumnom rozsahu. Ak to influencerka s úpravami preženie, fotka sa väčšinou zmení na karikatúru.
Hoax s utečencami analyzovaný v Google Lens
Veľa aplikácií umožňuje odstránenie postavy či postáv, ktoré nám nechtiac vošli do záberu. Nie je za tým žiadny nekalý úmysel, iba dosiahneme stav, ktorý bol realitou tri sekundy predtým, než nám niekto vošiel do zorného poľa objektívu, takže to ani nepovažujeme za manipuláciu. Treba spomenúť aj takzvané memes čiže obrazové koláže parodujúce nejakú udalosť. Typickým príkladom sú nedávne obrázky poslankyne, ktorá sa kúpe na rôznych možných aj nemožných miestach. Je to v podstate moderná podoba karikatúry.
Manipulácia s určitým cieľom
O zrejmú manipuláciu ide vtedy, ak niekto z fotografie odstráni, prípadne do nej pridá nejaké postavy či iné objekty, zmení pozadie, pričom chce dosiahnuť určitý cieľ, napríklad niekoho uviesť do omylu či zámerne šíriť dezinformáciu. Prvý prípad, zámerné uvedenie do omylu, sa často využíval na rôznych zoznamkách, keď sa v inzerátoch objavujú fotky rozličných, najčastejšie u nás neznámych zahraničných modeliek. Účelom môže byť podvodné konanie inzerenta, ktorý sa snaží od dôverčivých ľudí vylákať peniaze, alebo aj podvodné konanie prevádzkovateľa platených zoznamiek. Vtedy je cieľom udržať záujemcu o zoznámenie čo najdlhšie na čete príslušnej zoznamky, pričom poslanie každej správy je spoplatnené. Podvodne inzerujúci páni zas často zalovia v správach z prostredia biznisu a „privlastnia“ si fotky atraktívne vyzerajúcich manažérov. Mimochodom, odporúčame firmám a manažérom, ktorí radi zverejňujú svoje fotky v tlačových správach o tom, že pán XY postúpil na významnejšiu pozíciu, aby si pre zaujímavosť zistili, či ich fotky nie sú použité na takýto účel. Minulý čas je použitý oprávnene, verejne dostupné aplikácie a portály využívajúce umelú inteligenciu vám vygenerujú portrétnu fotografiu fiktívnej osoby, takže často ani pomocou postupov opísaných v ďalšej stati nebudete mať možnosť odhaliť, že na profile atraktívnej mladej dámy je fotografia menej známej modelky.
Druhý prípad je zámerné šírenie dezinformácií, nazývaných aj hoaxy. V poslednom čase sa s nimi doslova roztrhlo vrece. Sú šírené s cieľom podporiť určitý názor, poškodiť alebo, naopak, spropagovať niektorú politickú stranu, očierniť politika či inú verejne známu osobu, prípadne ovplyvniť verejnú mienku ohľadom konkrétnej osoby, názoru, politického subjektu či krajiny. Takéto hoaxy môžu šíriť platení trollovia alebo ľudia, ktorí sa snažia na seba upozorniť, prípadne riešia osobnú nenávisť či komplexy.
Upravená fotka
Odhalenie úprav v aplikácii Forensically
Ako overiť pravosť fotografie
Na niektorých fotografiách je už na prvý pohľad zrejmé, že je to hoax, aj keď vždy sa nájdu ľudia, ktorí tomu uveria. Na internete však koluje množstvo fotografií, pri ktorých si bežný človek nie je istý. Buď je to veľmi kvalitne upravený záber, alebo okolnosti, ktoré fotografia prezentuje, sa zdajú do značnej miery pravdepodobné. Ako máme rozpoznať, či je fotografia pravá a dokumentuje realitu, alebo je falošná? Budeme to ilustrovať jednak na fotografii, ktorá nebola nijako upravovaná, len bola použitá v inom kontexte, a takisto na upravovaných fotografiách.
Začnite podrobným prehliadnutím fotky, prípadne si pomôžte zväčšovaním detailov, ktoré vás zaujímajú alebo sa vám zdajú podozrivé. Všímajte si predovšetkým prípadné texty, ako sú názvy obchodov či bannery. Veľa prezradia aj ľudia, ich genotyp a oblečenie. Rovnako je zaujímavý profil krajiny, ročné obdobie. Obdobie, keď bol záber odfotený, môžete určiť aj podľa áut či budov. Skúste preskúmať aj prípadné tiene, ktoré môžu pomôcť odhaliť pridané alebo odstránené postavy, budovy či iné objekty.
Aplikácie na odhaľovanie falošných fotiek
Začneme fotografiou v neškodnom satirickom „memečku“, že poľská armáda sa vracia k tradičnému zloženiu posádok. Mladšie ročníky, ktoré nepozerali poľský seriál Štyria tankisti a pes, sa budú snažiť odhaliť pointu. Pátranie po prípadných dodatočných úpravách v tomto prípade nikam nevedú, pretože je to reálna fotografia v zmysle, že pred objektívom bola rovnaká scéna ako na fotografii. Pred kamerou boli herci pred naaranžovaným pozadím. Tento rébus rozlúštite tak, že skúsite vyhľadať, či sa daný záber, prípadne jeho časť už neobjavila na internete v inom kontexte. Pomôže vám napríklad portál TinEye (tineye.com). V našom prípade zistíte, že táto fotka sa na internete vyskytuje viackrát, hlavne na poľských portáloch. V skutočnosti je to záber scény z českého komediálneho seriálu Kosmo v kontexte fiktívneho letu poľskej posádky do vesmíru.
Ako druhý príklad použijeme notoricky známu fotografiu vlakovej súpravy, ktorá do českého pohraničia priviezla vlnu utečencov. Väčšina ľudí sa nad týmto relatívne primitívnym fotografickým hoaxom len pousmeje. Skúsme si to rozanalyzovať najskôr zdravou sedliackou logikou. Na fotografii je vlaková súprava typická pre regionálny vlak. Podobné súpravy jazdia napríklad na Orave a v iných regiónoch na relatívne krátke vzdialenosti. Zostáva záhadou, odkiaľ takáto vlaková súprava priviezla ľudí z Ázie. Viac informácií sa dozviete, ak fotografiu necháte analyzovať v aplikácii Google Lens, ktorá sa používa na získanie relevantných informácií súvisiacich s objektmi, ktoré identifikuje pomocou vizuálnej analýzy založenej na neurónovej sieti. Môžete si ju stiahnuť aj ako plugin do prehliadača Chrome. Dozviete sa, že skutočne ide o regionálnu vlakovú súpravu na stanici Cheb. Keďže je to rozšírený hoax, nájdete veľa stránok, kde túto fotku podrobnejšie analyzujú. Našiel sa aj pôvodný záber preplneného vlaku niekde v Indonézii, z ktorého boli použité postavy. To potvrdzuje, že ide o fotomontáž, čo pri tomto triviálnom príklade bolo zrejmé už na prvý pohľad.
Príklad žartovného hoaxu
Portál TinEye vyhľadá, či sa fotka už nenachádza na nete v inom kontexte
Fotografiu vlakovej súpravy s „utečencami“ sme vybrali predovšetkým preto, že z hľadiska obsahu je síce primitívna, ale technicky je urobená pomerne dobre. Fotografiu môžete z technického hľadiska preskúmať v aplikáciách typu Adobe Lightroom či Zoner Photo Studio a úpravou kontrastu, tonálnych kriviek či rôznymi efektmi typu reliéf nájsť prípadné nedokonalosti fotomontáže. Často odhalia detaily, ktoré normálne nie sú viditeľné. V prípade odobratého objektu, ktorý bol nahradený klonom, zistíte, že klon nenadväzuje plynule na okolie a podobne.
Príklad analýzy upravenej fotky
Veľmi dobre vám na tento účel poslúži webová aplikácia Forensicaly (29a.ch/photo-forensics). Najzaujímavejšia funkcia tohto nástroja je detekcia klonov, ktorá vám pomôže odhaliť upravované miesta. V tejto webovej aplikácii funguje odhaľovanie nielen pre dokonalé klony, ale aj pre naklonované a následne upravované časti obrázka. Ak vás zaujímajú podrobnosti, ako táto zaujímavá aplikácia funguje a ako ju používať, odporúčame inštruktážne video Photo Forensics Tutorial na YouTube, kde je opísaný postup odhaľovania úprav na ukážkovej fotke s lietajúcim tanierom. My sme túto aplikáciu použili na „odhalenie“ úprav na notoricky známej fotografie členov skupiny Beatles, ktorým boli prirobené rúška.
Fotka z reálneho vyšetrenia leva na CT bola použitá v hoaxe, ako bolo nakrútené logo filmovej spoločnosti MGM
Hoax, ktorý mal pobúriť ochrancov zvierat
Portréty generované AI nástrojmi, ako je This Person Does Not Exist, ktoré využívajú technológiu spoločnosti NVIDIA, pomôže odhaliť plugin Fake Profile Detector pre Chrome od V7 Labs, a to s presnosťou 99,28 %. Plugin je dispozícii zadarmo v internetovom obchode Chrome. Téme generovania obrázkov pomocou AI venujeme samostatný článok.
Fake fotka Einsteina pri jadrovom výbuchu
Skutočná fotka Einsteina na bicykli
Skutočná fotka - pozorovanie výbuchu
Resumé
Bez ohľadu na to, či ide o pravú fotografiu zasadenú do iného kontextu, alebo vydávanú za fotku z inej udalosti na inom mieste a v inom čase, alebo fotomontáž, väčšinu takýchto falošných fotiek odhalíte logickou úvahou. Pri niektorých fotografiách to nemusí byť zrejmé na prvý pohľad a tam vám pri odhaľovaní podvodu pomôžu postupy a nástroje predstavené v článku.
ÚVODNÉ FOTO: PAVEL Czerwinski / Unsplash
Zobrazit Galériu
