Bossware spôsobuje, že zamestnanci ale aj manažéri často len predstierajú prácu

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Až 66 % zamestnancov priznáva, že počas bežného pracovného dňa aktívne používa triky na predstieranie činnosti.

• Priemerný zamestnanec premrhá simulovaním aktivity päť hodín týždenne, čo predstavuje 32,5 dňa za celý rok.

• Sledovací softvér motivuje 63 % sledovaných pracovníkov k vedomému klamaniu.

Fenomén predstierania pracovnej zamestnanosti naberá v modernom firemnom prostredí neustále masívnejšie celosvetové rozmery. Hlavnými spúšťačmi tohto špecifického správania sú enormné požiadavky na neustále zvyšovanie produktivity a plošné nasadzovanie digitálnych sledovacích nástrojov. Tieto zistenia priamo vyplývajú z rozsiahleho prieskumu organizácie Software Finder.

Až 49 % respondentov v ňom priznalo, že tlak na neustále vykazovanie pracovnej činnosti priamo prispieva k vyhoreniu a celkovému vyčerpaniu. Navyše, až 66 % všetkých opýtaných zamestnancov pritom potvrdilo, že aktívne používa rôzne triky na zabitie voľného času.

Zozbierané štatistiky ukazujú, že priemerný pracovník venuje udržiavaniu ilúzie zamestnanosti až päť hodín týždenne. V celoročnom zúčtovaní tento stratený pracovný čas kumulatívne predstavuje 32,5 celého dňa. Až 51 % zamestnancov začína cielene predstierať prácu až po kompletnom dokončení svojich denných povinností.

Keby za predčasný odchod zo zmeny nehrozili žiadne negatívne následky, až 71 % ľudí by sa okamžite odhlásilo z pracovných systémov. Strach z pridelenia nelichotivej nálepky lajdáka ich však núti zostávať formálne pripojenými až do konca oficiálneho pracovného času.

Nasadzovanie takzvaného bosswaru, teda podnikového softvéru na detailné sledovanie aktivity, paradoxne zhoršuje celkovú situáciu. Z realizovaného prieskumu vyplýva, že až 63 % zamestnancov podliehajúcich takémuto monitorovaniu sa aktívne snaží daný systém oklamať.

Medzi úplne najbežnejšie taktiky patrí bezúčelné pohybovanie počítačovou myšou po pracovnej ploche monitora. Ďalšou veľmi rozšírenou metódou je udržiavanie textových dokumentov a okien internetového prehliadača otvorených priamo na obrazovke. Pracovníci sa taktiež často len formálne prihlásia do firemnej aplikácie a následne ju nechajú nevyužitú bežať v pozadí.

Zamestnanci navyše často účelovo predlžujú čas pred odoslaním odpovede na akékoľvek neurgentné elektronické firemné správy. Pravidelne posielajú krátke správy cez firemné komunikačné platformy Slack alebo Teams výhradne s cieľom projektovať vlastnú iniciatívu.

Miera týchto praktík sa zaujímavo líši naprieč rôznymi demografickými skupinami a podnikovými pracovnými zaradeniami. Prekvapivo sa k predstieraniu aktivity priznáva až 77 % manažérov, čo výrazne prevyšuje 66 % podiel bežných zamestnancov. Z hľadiska zastúpenia generácií jasne vedie generácia Z s podielom 80 %, nasledovaná mileniálmi so 68 % a generáciou X s 58 %.

Presná analýza pracovných modelov ukázala, že tieto techniky najčastejšie využívajú zamestnanci v hybridnom režime, a to až v 76 % prípadov. Pracovníci v plne vzdialenom režime fingujú prácu v 66 % zistených prípadov, kým zamestnanci fyzicky prítomní v kancelárii dosahujú podiel len 57 %. 

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Digitálne sledovanie a neustály tlak na výkon vytvárajú toxické prostredie, ktoré znižuje skutočnú efektivitu, podporuje podvody a stojí firmy nemalé finančné prostriedky.

Zdroj: inc.com foto: ChatGPT