Láska na spoločnej púti za nádejou
Láska, rodina – utečenci, kríza. Koľkým z nás už napadlo takéto spojenie? Švédsky fotograf Pieter Ten Hoopen vo svojom projekte zameranom na tému migrantov zachytil práve výsostne osobný rozmer masového sťahovania sa v rôznych častiach sveta. Intímne príbehy, ktoré svojimi zábermi sprostredkoval, sú podnetom nevnímať tisícové karavány ako anonymný dav.
Ambasádor Nikonu Pieter Ten Hoopen fotí v oblastiach zmietaných vojnami a humanitárnymi krízami. Mapuje život ľudí, ktorí prekonávajú ťažké chvíle. Špeciálnym projektom „Príbehy lásky migrantov v Mexiku a Turecku“ sa snažil vniesť porozumenie a ľudskosť do osudov tých, ktorí sú nechcení. Hľadal pozitíva tam, kde by sme ich nečakali, a našiel nádej, ktorú posilňuje láska. Upozornil, že utečenci sú úplne rovnakí ľudia ako my. Túžia prežívať vzájomnosť a mať pokojnú existenciu.
Ten Hoopen zapôsobil aj na porotu World Press Photo 2019: zvíťazil v kategórii „Story of the Year” prostredníctvom výberu “Karavána migrantov”, ktorý je súčasťou jeho spomenutého rozsiahleho projektu.
Vlani 12. októbra vyrazila z mesta San Pedro Sula v Hondurase karavána 2 000 migrantov zorganizovaná na sociálnych sieťach. Pritiahla aj ďalších ľudí z Nikaraguy, Salvádoru a Guatemaly, ktorí doma čelili politickému prenasledovaniu, nepokojom a zlým ekonomickým podmienkam.
Takéto spoločné putovanie za lepšími zajtrajškami vo vysnívaných Spojených štátoch amerických poskytuje väčšiu bezpečnosť na miestach, kde migranti často sú unášaní, a zároveň je to prijateľnejšia alternatíva namiesto platenia vysokých finančných súm ilegálnym prevádzačom.
Karavány sa organizujú často, ale táto bola jednou z najväčších za ostatné obdobie. Putovalo v nej viac ako 7 000 migrantov vrátane 2 300 detí. Vyčerpávajúce napredovanie znamenalo denne prejsť aj 30 km peši pri teplotách nad 30 °C. Aby sa ľudia vyhli najväčším horúčavám, vyrážali každé ráno už o štvrtej. K vytúženej mexicko-americkej hranici dorazili po absolvovaní aj viac ako 4 000 km.
Istanbul sa stal záchytným miestom, kde žije množstvo sýrskych utečencov. Zanechávajú prácu, majetok i rodinu a vydávajú sa do neistoty, ktorá je však pre nich akceptovateľnejšia ako hrôzy vojny v domovine.
Život v Strednej Amerike je poznačený chudobou, násilím, represiami, ale aj problémami spojenými so zmenou klímy. Zo 7 000 migrantov, ktorý sa na jeseň minulého roka zapojili do karavány smerujúcej k hraniciam USA, svoj cieľ dosiahlo 4 000. Aj medzi nimi sa našli ľudia ochotní nechať sa vyfotiť a porozprávať o tom, čo sa odohráva v ich srdciach, ako prežívajú lásku, aké je to vzdať sa všetkého pre nádej na lepšiu budúcnosť. Christian a Daniella sa stretli pred štyrmi rokmi na pláži, okamžite sa zaľúbil a o 15 dní bola svadba. Teraz je Daniella tehotná a pred cestou museli urobiť to najťažšie rozhodnutie pre rodičov. Doma nechali staršiu dcéru, ktorá by cestu nezvládla, a dúfajú, že za nimi príde hneď, ako to bude možné.
Dobré naplánovanie takejto fotocesty je veľmi dôležité. Vopred si premyslieť, kam sa vydať a prečo, skontaktovať sa s miestnymi a nájsť si tzv. fixerov, ktorí sa vyznajú v oblasti a poskytnú dôležité informácie. Azda najpodstatnejšie však je ponechať si dostatočný priestor na flexibilitu, ktorá umožňuje dať sa zaviesť na nečakané miesta. Práve neplánované momenty totiž väčšinou stoja za konečným výsledkom.
Nadšenie fotografa z vlastného nápadu, konceptu a práce neznamená automaticky nadšenie aj u druhej strany. Najväčšou výzvou pri takýchto projektoch teda býva nadchnúť pre svoju myšlienku ľudí, aby dokázali otvorene hovoriť o svojich pocitoch a odhodlali sa nastaviť tvár aparátu. Treba na to byť dostatočne citlivý a nenaliehať, aby sa neuzavreli.
Aj keď na väčšine fotiek symbolizuje lásku zaľúbený pár či rodina, Pietrovi najviac utkvel v pamäti obraz osamoteného muža. Sedí opustene na chodníku a pripravuje sa na ďalší dlhý a náročný deň. “Vedel o mne a ja o ňom a obaja sme sa cítili úplne sami. Bolo skoro ráno a svetlo bolo pre moju D850 ideálne. Bol to silný okamih,” zaspomínal si Ten Hoopen. Snímka je symbolom toho, čím utečenci prechádzajú. Muž opustil domov a majetok, aby sa pokúsil vytvoriť lepšiu budúcnosť pre seba a svoju rodinu.
Skoré ráno v Juchitáne. Pri autobusovej stanici, kde karavána prespala, sa zobúdza muž, aby sa pripravil na ďalší dlhý deň chôdze a stopovania. Sedí vedľa svojich topánok a niekoľkých osobných vecí, ktoré si vzal na cestu do USA. Tapanatepec, Oaxaca, Mexico.
Nikon D850 | 1/160 sec | f/3.5 28mm | ISO 3200 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED
Pri práci na projekte, ako bol tento, je potrebné myslieť na to, aby fotografa neobmedzovala výbava. Pieter snímal svojou obľúbenou D850 pre jej rýchlosť a vysokú kvalitu obrázkov. Počas projektu dostal možnosť otestovať aj Z 7. Fotografovanie v teréne si vyžadovalo veľa chodenia, behu aj skákania. V takýchto podmienkach je ľahký model ideálny. A keďže je Ten Hoopen zároveň filmár, fotoaparát využil aj na natáčanie videa. Pri objektíve padla jeho voľba na svetelný „širokáč“ AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED.
