Prieskum Finaxu: Sú Slováci šťastní? Je to lepšie, ako by sa mohlo zdať. Trápia nás ale vysoké výdavky či spoločenská situácia

Takmer 70 % Slovákov sa cíti šťastných. Našu psychickú pohodu však zaťažujú financie, celková spoločenská situácia alebo zdravotné problémy. Vyplýva to z prieskumu[1] investičnej spoločnosti Finax, na ktorý upozornila pri príležitosti Dňa duševného zdravia (10. októbra). Práve finančná stabilita sa podľa Finaxu ukazuje ako jeden z hlavných pilierov pre spokojnejší život.

Dáta z prieskumu však ukazujú aj zaujímavý trend – čím je človek mladší, tým je menej šťastný. Kým vo vekovej kategórii 66 až 99 rokov sa cíti šťastných vyše 77 % opýtaných a vo veku 55 až 65 rokov je to zhruba 76 %, mladšie ročníky sú na tom o čosi horšie.

Ľudia vo veku 45 až 54 rokov sa vyjadrili, že sú celkovo šťastní v 63,2 % prípadov. U tridsiatnikov a štyridsiatnikov (35 – 44 rokov) sa miera šťastia pohybuje na úrovni asi 68 %. Najnižší podiel pozitívne naladených respondentov ale nájdeme medzi mladými dospelými. Vo vekových skupinách 18 – 24 rokov a 25 – 34 rokov je šťastných zhodne približne 62 % ľudí.

Zdravie a rodina sú základ, Slovákov však trápia výdavky aj dlhy

Z prieskumu vyplýva, že Slováci sa cítia v živote šťastní najmä vtedy, keď sú zdraví oni aj ich rodina (54,8 %), keď môžu tráviť čas so svojimi blízkymi (37,6 %) a keď sa cítia bezpečne a majú vnútorný pokoj (25,9 %). Pre takmer 15 % respondentov úroveň šťastia priamo ovplyvňuje aj to, či majú dostatok peňazí v úsporách a investíciách.

Naopak, to, čo Slovákom bráni byť šťastnými najviac, sú financie. Až 25,1 % respondentov označilo za najväčšiu prekážku vysoké výdavky. V rebríčku starostí tak predbehli dokonca aj negatívnu spoločenskú a politickú situáciu (24,4 %) či osobné zdravotné problémy (19,1 %). Výrazným faktorom, ktorý nám odoberá radosť zo života, sú aj pocity strachu, úzkosti a stresu (17,4 %), pričom takmer každý desiaty Slovák priznal, že ho ťažia aj dlhy.

Peniaze ovplyvňujú pohodu pre takmer 7 z 10 Slovákov

Peniaze a finančná situácia zásadne ovplyvňujú nielen myslenie, ale aj celkový pocit bezpečia či šťastia. Prieskum Finaxu ukázal, že pre takmer 69 % Slovákov peniaze ovplyvňujú to, ako sa cítia šťastní. Finančná stabilita je úzko spojená s tou psychickou. 41,4 % opýtaných dokonca priznalo, že občas závidia ľuďom, ktorí majú peňazí dostatok.

K finančnej stabilite a s ňou spojenému pocitu pokoja podľa Jána Tonku, odborníka na osobné financie a dôchodky vo Finaxe, pomáha aj lepšie porozumenie vlastným financiám.

„Často stačí začať úplne malými krokmi. Základom je urobiť si prehľad vo vlastných financiách. Na jednu stranu si spísať všetky mesačné príjmy a na druhú výdavky. Výdavky je následne kľúčové rozdeliť na nutné (nájom, splátky hypotéky, energie, poplatky, strava a podobne) a tie, ktoré vieme redukovať. Práve v druhej skupine sa najčastejšie skrýva priestor na šetrenie. Dôležitým krokom k psychickej pohode je aj vyrovnanie sa s nevýhodnými splátkami či drahými dlhmi,” radí.

Zlepšenie rodinného rozpočtu sa z dlhodobého hľadiska nemusí opierať len o optimalizáciu výdavkov. Ak to situácia aspoň trochu dovoľuje, je podľa odborníka užitočné zmapovať si aktuálny stav na trhu práce a zhodnotiť svoje možnosti. Niekedy podľa neho dáva zmysel doplniť si kvalifikáciu, inokedy zvážiť pracovnú pozíciu s lepšou perspektívou kariérneho a platového rastu. Aj nižšia nástupná mzda môže byť prijateľná, ak ju rodinný rozpočet zvládne a existuje reálna možnosť dlhodobého rastu. Viac ako 60 % opýtaných totiž uviedlo, že by sa cítili šťastnejší, keby zarábali viac.

„K lepšej finančnej budúcnosti môže prispieť aj dlhodobé zhodnocovanie úspor. Začať s investovaním sa dá už s pár eurami mesačne. Aj malé pravidelné vklady do široko diverzifikovaných ETF fondov môžu vďaka zloženému úročeniu časom vytvoriť zaujímavý majetok. Základom je dostupná rezerva na nečakané výdavky, pri investovaní potom pravidelnosť a dlhodobý návyk,“ uzatvára Tonka.