Šéf OpenAI šokuje prirovnaním energetickej spotreby AI k vývoju ľudskej inteligencie

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Vývoj inteligentného človeka spotrebuje obrovské množstvo energie počas dvadsiatich rokov.

• Dopytovanie modernej umelej inteligencie je energeticky efektívnejšie ako ľudská odpoveď.

• Dátové centrá v Indii fatálne vyčerpávajú lokálne zásoby pitnej vody.

V indickom hlavnom meste Naí Dillí sa zišli desaťtisíce odborníkov na podujatí, ktoré vstúpi do dejín moderných technológií. Na prestížnom summite India AI Impact Summit 2026 sa stretli najvplyvnejší lídri globálneho technologického priemyslu, aby diskutovali o smerovaní inovácií. Ústrednou postavou diskusného fóra Express Adda sa stal generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI Sam Altman, ktorý priniesol kontroverzný pohľad na svet.

Altman využil pozornosť svetových médií na rázne odmietnutie prevládajúceho naratívu, ktorý vykresľuje masívny rozvoj umelej inteligencie ako nezvratnú ekologickú katastrofu. Sériou ostrých argumentov sa ohradil voči rozšíreným tvrdeniam o deštruktívnom vplyve prevádzky rozsiahlych serverových fariem na lokálne životné prostredie.

Za absolútne vymyslenú a šialenú označil populárnu štatistiku, podľa ktorej jeden jediný dopyt v systéme ChatGPT spotrebuje 64,4 litra vody. Tieto obavy o extrémnu spotrebu vody vysvetlil ako anachronizmus z dávnejšej minulosti, kedy dátové centrá skutočne využívali systémy odparovacieho chladenia.

Súčasná moderná infraštruktúra OpenAI a iných gigantov však už podľa jeho slov podobnými technológiami nedisponuje a uvedené čísla nemajú spojenie s realitou. Jeho najsilnejšia a najkontroverznejšia obrana umelej inteligencie sa však opierala o fundamentálne termodynamické prirovnanie vývoja softvéru k vývoju samotného ľudstva.

Kritici neustále poukazujú na gigantické a ťažko predstaviteľné množstvo elektrickej energie, ktoré si vyžaduje samotné natrénovanie modelov typu GPT. Altman s týmto prístupom nesúhlasí a zdôrazňuje, že porovnávať tréning celého modelu s energiou ľudskej odpovede je hrubo nespravodlivé a metodologicky chybné.

Navrhol, aby kritici aplikovali rovnakú energetickú a kalorickú matematiku na formovanie bežnej biologickej bytosti schopnej racionálneho a inteligentného uvažovania. Proces, kým sa človek stane skutočne inteligentným a vzdelaným, podľa neho spotrebuje dvadsať rokov života a nepredstaviteľné množstvo potravy a zdrojov.

V ešte širšom filozofickom a historickom kontexte poznamenal, že existencia dnešného inteligentného jedinca stála energiu celej ľudskej vývojovej vetvy. Bola potrebná mimoriadne nákladná evolúcia približne sto miliárd ľudí, ktorí kedy na planéte žili a museli sa postupne adaptovať na prostredie.

Tieto miliardy predkov spotrebovali obrovské kvantum energie na to, aby sa naučili utekať pred predátormi, pochopili základy vedy a zabezpečili prežitie druhu. Keď sa na problém pozrieme touto optikou, energetické náklady na uskutočnenie jednej odpovede vytrénovaným softvérom vychádzajú v podstatne priaznivejšom svetle.

Altman je presvedčený, že na základe takto férovo meranej efektivity dopytovania už umelá inteligencia pravdepodobne dávno dobehla, alebo dokonca prekonala ľudstvo. Zároveň rezolútne odmietol vyjadrenie, že jeden položený dotaz systémom momentálne spotrebuje energiu ekvivalentnú 1.5 nabitiu moderného smartfónu.

Napriek tejto sebavedomej rétorike však Altman priznal, že obavy z masívnej celkovej spotreby prúdu pre nové dátové centrá sú úplne opodstatnené. Prizvukoval, že pre udržateľnosť tohto odvetvia musí energetický sektor sveta urgentne a rázne prejsť na stabilné zdroje, najmä jadrovú, veternú a solárnu energiu.

Aplikácia týchto teórií však priamo naráža na tvrdú realitu indického subkontinentu, ktorý sa stal novým bojiskom pre dominantných technologických gigantov. Americké korporácie ako Microsoft, Amazon a Google nalievajú do tamojšieho sektora obrovské peniaze a vo veľkom expandujú svoje cloudové úložiská. Tieto zariadenia sú však budované v oblastiach, ktoré už dnes fatálne zápasia so život ohrozujúcim nedostatkom základných prírodných zdrojov.

V rozvíjajúcom sa meste Hyderabad, kde stavia svoje servery Amazon, sa v nasledujúcich dvoch rokoch očakáva obrovský deficit pitnej vody. Chýbať bude až 909 miliónov litrov vody denne, čo kriticky ohrozí domáce hospodárstvo aj priemyselné podniky v celom rozsiahlom regióne.

Situácia nie je lepšia ani v oblasti mesta Pune, kde plány na masívnu expanziu spoločnosti Microsoft vyvolali nedávno prudké občianske protesty proti úradom. Zistenie reálneho rozsahu tohto drancovania zdrojov je takmer nemožné, keďže zamestnanci dátových centier sú prísne viazaní korporátnymi dohodami o mlčanlivosti.

Na záver debaty Altman odmietol bláznivé nápady na budovanie vesmírnych dátových centier z dôvodu extrémnych nákladov na vynesenie nákladu na orbitu. Prítomné publikum však najviac zaskočil konštatovaním, že príchod takzvanej umelej superinteligencie vôbec nie je ďaleko a prichádza mimoriadne rýchlo.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Neschopnosť technologických lídrov transparentne riešiť environmentálne dopady expanzie umelej inteligencie môže vyvolať masívne lokálne a globálne socioekonomické krízy.

^{Zdroj: gizmodo.com foto: depositphotos.com}