Verejné financie sú pod tlakom. Dôchodky už dnes idú na dlh, demografický šok nás pritom ešte iba čaká

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Slovensko prakticky vyčerpalo priestor na ďalšie zadlžovanie. Úroveň verejného dlhu už presiahla 60 % HDP. Samotná výška dlhu pritom nemusí byť problémom, ak krajina dokáže svoje financie stabilizovať a dlh postupne znižovať. Súčasný stav však naznačuje opak. Deficity zostávajú vysoké aj v období, keď ekonomika nečelí vážnejšej kríze. Práve toto pokojnejšie obdobie pritom mohli ekonomiky v regióne využiť na stabilizáciu a rast, aby si vytvorili vankúš na náročnejšie časy, ktoré môžu prísť.

Najväčšie riziko spočíva v tom, že Slovensko nemá dostatočnú rezervu na financovanie neočakávaných udalostí. Ak by prišla ďalšia veľká kríza, podobná pandémii COVID-19 alebo energetickej kríze, štát by mal výrazne obmedzený priestor na jej financovanie.

Slovensko starne a rozpočet to pocíti

Významnú časť verejných výdavkov predstavujú dôchodky, ktoré tvoria približne 12 mld. eur. K nim sa navyše pridávajú aj výdavky na 13. dôchodky v objeme viac ako jednej miliardy eur ročne. V nasledujúcich rokoch bude tlak na verejné financie ešte silnejší. Dôvodom je nepriaznivý demografický vývoj. Počet pracujúcich ľudí bude postupne klesať, zatiaľ čo počet dôchodcov bude narastať. Súčasne porastú aj náklady na zdravotnú starostlivosť, pričom zdravotníctvo už dnes potrebuje významné investície.

V takejto situácii si Slovensko nemôže dovoliť dlhodobo zvyšovať bežné výdavky bez toho, aby zlepšovalo svoj ekonomický potenciál. Ak má mať ďalšie zadlžovanie zmysel, malo by smerovať najmä do produktívnych investícií, ktoré podporia hospodársky rast a budúce príjmy štátu.

Pre vlády môže byť lákavé siahnuť napríklad aj na úspory v druhom dôchodkovom pilieri. Podľa reprezentatívneho prieskumu Ipsosu pre Finax majú pritom túto obavu až dve tretiny slovenskej populácie. V minulosti už došlo k zníženiu príspevkov z pôvodne plánovaných 6 % mzdy na súčasné 4 %. Ďalšie zásahy do dôchodkového systému preto nie je možné vylúčiť. Riešením, ktoré je nezávislé od zásahov lokálnych vlád, je pritom Európsky dôchodok (tzv. PEPP), ktorý predstavuje európsku alternatívu nášho III. piliera.

Rastúce riziká pre budúce dôchodky

Súčasný stav verejných financií aj demografický vývoj poukazujú na rastúce riziká pre budúce dôchodky. Dôchodkový systém bude v budúcnosti pod rastúcim tlakom verejných financií a starnutia populácie. Štátny dôchodok bude aj naďalej dôležitý, no pre väčšinu ľudí pravdepodobne nebude stačiť na zachovanie súčasnej životnej úrovne

Preto by sa ľudia nemali spoliehať výlučne na štátny dôchodok ani na samotné dôchodkové piliere. Kto si chce v dôchodku zachovať životnú úroveň a zabezpečiť si príjem, ktorý bude tvoriť aspoň približne 80 % jeho predchádzajúcej mzdy, musí si vytvárať vlastné finančné rezervy. Čím skôr človek začne pravidelne investovať, tým väčšiu kontrolu bude mať nad svojou finančnou budúcnosťou.

Jedným z najefektívnejších spôsobov je dlhodobé investovanie. Nízkonákladové diverzifikované ETF fondy umožňujú jednoducho, transparentne a s minimálnymi nákladmi budovať majetok počas produktívneho života. Práve kombinácia vlastných investícií a dôchodkového systému predstavuje najlepšiu cestu k finančne zabezpečenému dôchodku.

Autor pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu