Boli by ste radšej keby vaším nadriadeným bola AI?

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Generácia Z preferuje férovosť algoritmov pred ľudskou zaujatosťou manažérov.

• Umelá inteligencia sľubuje konzistentné rozhodovanie bez emocionálnych výkyvov.

• Chýbajúca empatia AI môže viesť k dehumanizácii pracovného prostredia.

Diskusia o budúcnosti práce sa čoraz častejšie posúva od automatizácie manuálnych úloh k automatizácii riadenia samotného. Najnovšie trendy naznačujú, že zamestnanci, a najmä príslušníci generácie Z, začínajú prehodnocovať svoje preferencie, pokiaľ ide o to, kto im zadáva úlohy.

Myšlienka, že by vaším priamym nadriadeným bol algoritmus, už nepôsobí ako scéna z distopického románu, ale ako reálna alternatíva k často nepredvídateľnému ľudskému faktoru. Kľúčovým argumentom v prospech „AI manažérov“ je prísľub absolútnej objektivity a spravodlivosti, ktorá v ľudských vzťahoch často absentuje.

Zamestnanci sa často sťažujú na rodinkárstvo, náladovosť alebo nejasné kritériá hodnotenia zo strany ľudských šéfov. Algoritmus naproti tomu nepozná únavu, nemá obľúbencov a jeho rozhodnutia sú založené výlučne na dátach a vopred stanovených metrikách.

Pre mnohých pracovníkov predstavuje táto predvídateľnosť vítanú zmenu oproti chaosu, ktorý dokáže spôsobiť nekompetentný manažment. Technologický pokrok v oblasti spracovania prirodzeného jazyka a strojového učenia navyše umožňuje týmto systémom komunikovať čoraz plynulejšie a poskytovať spätnú väzbu v reálnom čase.

Na druhej strane mince však stojí riziko straty ľudského rozmeru v pracovných vzťahoch, čo je obava, ktorú nemožno ignorovať. Ľudský manažér, aj keď nedokonalý, dokáže pochopiť kontext osobnej krízy zamestnanca, prejaviť súcit alebo inšpirovať tím charizmou, ktorú žiaden softvér nedokáže napodobniť.

Kritici varujú, že podriadenie sa strojom môže viesť k pracovnému prostrediu, kde sa na ľudí hľadí len ako na zdroje výkonu bez ohľadu na ich duševnú pohodu. Algoritmus môže optimalizovať pracovné zmeny pre maximálnu efektivitu, no nemusí brať do úvahy únavu alebo potrebu sociálneho kontaktu, ktorá je pre zdravý kolektív nevyhnutná.

Zaujímavým fenoménom je postoj najmladšej pracovnej sily, ktorá vyrastala v digitálnom prostredí a technológie považuje za prirodzenú súčasť života. Pre generáciu Z môže byť interakcia s AI menej stresujúca než konfrontácia s autoritatívnym človekom, pretože stroj nevynáša morálne súdy a komunikácia s ním je čisto transakčná.

Táto generácia, ktorá si cení transparentnosť, vidí v AI nástroj, ako dosiahnuť rovnaké podmienky pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, rasu či osobné sympatie. Otázkou však zostáva, či sme pripravení obetovať nuansy ľudského vedenia za chladnú, ale spravodlivú efektivitu strojov.

Zavádzanie AI do manažérskych pozícií tak nie je len technologickou výzvou, ale predovšetkým hlbokou spoločenskou a etickou dilemou. Firmy budú musieť nájsť krehkú rovnováhu medzi využívaním analytických schopností umelej inteligencie a zachovaním ľudskej kultúry vo vnútri organizácie.

Ideálnym scenárom sa javí hybridný model, kde AI preberá administratívnu a analytickú záťaž, zatiaľ čo ľudskí lídri sa sústredia na mentorstvo, empatiu a strategické smerovanie. Budúcnosť práce tak pravdepodobne nebude súbojom „šéfovia verzus boti“, ale skôr hľadaním symbiózy, ktorá by využila to najlepšie z oboch svetov pre prospech zamestnanca.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Tento posun v vnímaní autority zásadne mení firemnú kultúru a budúcnosť riadenia ľudských zdrojov. Ak sa AI stane štandardom v manažmente, bude to znamenať koniec tradičnej hierarchie a nutnosť predefinovať, čo vlastne znamená „byť lídrom“ v 21. storočí.

^{Zdroj: allwork.space foto: depositphotos.com}