Samsung_072026 Advertisement Samsung_072026 Advertisement Samsung_072026 Advertisement

Tóriový reaktor vo veľkosti kontajnera dokáže generovať 100 MW energie viac ako 100 rokov

0

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

  • Spoločnosť Copenhagen Atomics vyvíja kontajnerový reaktor The Onion s tepelným výkonom 100 MW a priemerom 2,44 m.

  • Desaťtonová zásoba tória dokáže udržať prevádzku vyše storočia, pričom vonkajší plášť sa dopĺňa raz za 10 rokov.

  • Grafitová plsť izoluje ťažkú vodu s teplotou 80 °C od roztavených solí s teplotou 600 °C pri tepelnom úniku len 35 kW.

Dánska spoločnosť Copenhagen Atomics navrhla jadrový reaktor tak kompaktný, že sa zmestí do štandardného prepravného kontajnera. Zariadenie s priemerom približne 2,44 m má produkovať 100 MW a disponuje zásobou tória na viac než storočie prevádzky. Reaktor dostal prezývku The Onion, teda cibuľa, pretože má guľovitý tvar a pozostáva zo štyroch vrstiev.

Vonkajšiu vrstvu tvorí takzvaný tóriový plášť, ktorý firma plánuje dopĺňať každých 10 rokov, hoci celková zásoba s hmotnosťou 10 ton vystačí na viac ako 100 rokov. Samotné tórium nedokáže priamo udržať štiepnu reakciu, ale po pohltení neutrónu a následnom rádioaktívnom rozpade sa mení na štiepny urán-233. Ten následne plynulo zásobuje palivový kanál reaktora. Na počiatočné naštartovanie reaktora slúži obohatený urán-235, pričom plný prechod na palivo z tória trvá približne dva až tri roky.

Samsung 072026 Advertisement


Zdroj foto: Dr Ben Miles, YouTube

Tórium sa nachádza na každom kontinente a v zemskej kôre je približne trikrát rozšírenejšie než urán. Každý rok sa ho vyťaží zhruba 5 000 ton ako nechcený vedľajší produkt pri ťažbe vzácnych zemín. Aby však takýto reaktor fungoval, musí udržiavať presnú rovnováhu neutrónov na súčasné štiepenie aj premenu tória na nové palivo. Podľa výpočtov Copenhagen Atomics uniknú z vrstvenej konštrukcie len asi 2 % neutrónov, pričom na ich spomaľovanie slúži ťažká voda.

Kľúčovou inžinierskou úlohou je udržať ťažkú vodu na teplote okolo 80 °C hneď vedľa roztavených fluoridových solí s teplotou približne 600 °C. Medzi horúcu a chladnú vrstvu preto konštruktéri vložili grafitovú plsť z jemných uhlíkových vlákien, ktorá bráni vedeniu tepla a opakovane pohlcuje a vyžaruje infračervené žiarenie. Pri reaktore s výkonom 100 MW predstavuje tepelný únik cez túto izolačnú medzeru len okolo 35 kW. Samostatnú výzvu predstavuje korózia, pretože stopy vlhkosti v komerčných lítiových soliach rozpúšťajú ochrannú vrstvu oxidov a dokážu ročne odobrať viac ako 1 mm ocele, zatiaľ čo čistý fluorid lítny bez vlhkosti oceľ nepoškodzuje.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Kontajnerové tóriové reaktory môžu premeniť nevyužitý ťažobný odpad na stabilný nízkouhlíkový zdroj energie pre priemysel s palivovou sebestačnosťou na celé desaťročia.

Zdroj: thecooldown.com foto: Dr Ben Miles, YouTube / ChatGPT

Zobrazit Galériu

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať