Fascinujúce fotografie neviditeľnej energie vesmíru vznikli bez použitia objektívu

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Študent zachytil kozmické žiarenie priamo na fotografickú emulziu vo výške takmer 37 kilometrov nad Zemou.

• Výškové balóny vyniesli analógový film mimo ochranných vrstiev atmosféry v úplne svetlotesnom vaku.

• Vzory vznikli fyzickou interakciou filmu s neviditeľným ultrafialovým žiarením a kozmickými miónmi.

Študent Tom Liggett z britskej Arts University Bournemouth zrealizoval vedecký projekt zameraný na priamy záznam vesmírnej radiácie. Experiment s názvom HELIOS mal ukázať, že vysokoenergetické kozmické sily možno zaznamenať aj bez optického vybavenia.

Vznik obrazov nevyžadoval tradičný fotoaparát ani sklenené šošovky sústreďujúce svetlo. Zapečatené analógové negatívy boli namiesto toho vynesené do stratosféry pomocou upravených výškových meteorologických balónov určených na zber dát. Výsledky sa považujú za prvé fotografické umelecké dielo vytvorené priamo pôsobením kozmického žiarenia na foto emulziu.

Zdroj foto: Tom Liggett

Prvý let experimentu HELIOS presiahol výšku 36,88 kilometra, teda štvornásobok bežnej cestovnej hladiny komerčných lietadiel. V tomto priestore už nepôsobí prirodzené atmosférické tienenie Zeme a filmový materiál je vystavený prúdom vysokoenergetických častíc.

Aby autor zabránil poškodeniu fotocitlivého materiálu bežným svetlom, umiestnil negatívy počas celého letu do svetlotesného vaku. Abstraktné farebné vzory vznikli pôsobením ultrafialového žiarenia typu C a ťažkých kozmických miónov, ktoré sa zapisovali do štruktúry filmu. Tieto častice majú podľa fyzikov pôvod v materiáloch unikajúcich spoza horizontov udalostí čiernych dier a v rádioaktívnej slnečnej aktivite.

Zdroj foto: NASA/Don Pettit

Meteorologický balón praskol vo výške presahujúcej 30,48 kilometra a následne sa aktivoval záchranný padákový systém puzdra s exponovaným filmom. Náklad po dlhom klesaní dopadol v susednom štáte Connecticut, približne 80 kilometrov od miesta štartu.

Zdroj foto: Tom Liggett

Tvrdé pristátie prinieslo komplikácie, pretože záchranný modul uviazol na vrchole 22,8 metra vysokého stromu v národnom parku. Ostré konáre narušili tesnosť vonkajšieho vaku, čo na vyvolanom obraze zanechalo neplánovanú žltú stopu prenikajúceho denného svetla.

Napriek technickým problémom pri získavaní poškodených materiálov potvrdili ďalšie misie HELIOS II a HELIOS III pôvodné predpoklady autora. Tieto lety dosiahli rovnakú výšku takmer 36,57 kilometra a ukázali, že reakcia medzi emulziou a radiáciou nie je náhoda.

Ide o opakovateľný a vedecky predvídateľný fyzikálny jav, ktorý prepája fyziku a výtvarné umenie. Pozorovania z letu ukazujú, ako citlivo reaguje analógový záznam na extrémne podmienky vesmírneho prostredia. Ďalšie kroky projektu počítajú s vysielaním väčších filmových formátov ešte hlbšie do priestoru slnečnej sústavy.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Prístup ukazuje, že kozmické žiarenie nemusí byť len nežiaducim šumom, ale môže sa stať tvorcom fotografického záznamu.

Zdroj: skyatnightmagazine.com foto: ChatGPT

Zobrazit Galériu