Hranie Tetrisu dokáže potlačiť flashbacky na traumatické udalosti

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Spomienky sú po vybavení dočasne modifikovateľné.

• Hranie hry Tetris potláča vizuálne flashbacky.

• Úprava emócií je bezpečnejšia ako vymazanie faktov.

Ľudská pamäť nefunguje ako statický videozáznam, ale zakladá sa na premenlivých fyzikálnych a chemických procesoch v mozgu. Tieto pamäťové stopy tvoria špecifické skupiny neurónov a synaptických spojení. Pri každom vedomom vybavení si spomienky sa táto špecifická neurónová sieť stáva na niekoľko hodín opäť plastickou.

Počas tohto časového okna môžu odborníci cielene intervenovať a modifikovať emocionálny náboj spomienky. Výskumy na hlodavcoch s využitím optogenetiky ukázali, že stimulácia mozgových buniek svetlom dokáže vyvolať strachovú odozvu. Taktiež sa preukázalo, že aktivácia pozitívnej spomienky dokáže natrvalo potlačiť pôvodnú negatívnu odozvu.

Bunky kódujúce pozitívne a negatívne zážitky sa u zvierat nachádzajú v odlišných častiach ventrálneho hipokampu. Prenos týchto poznatkov do humánnej medicíny si však vyžaduje neinvazívne behaviorálne postupy. Výskumníci v oblasti kognitívnej psychológie stavajú na zistení, že ľudský mozog má obmedzenú kapacitu pre tieto procesy.

Hranie počítačovej hry Tetris krátko po udalosti dokáže túto mentálnu kapacitu naplno zamestnať. Tento postup priamo narúša ukladanie traumatických vizuálnych obrazov do dlhodobej pamäte. Počas testovania na personále nemocníc sa po aplikácii tejto metódy znížil počet flashbackov zo štrnástich na jeden týždenne.

Zásadným prínosom tohto postupu je, že samotná vedomá spomienka na udalosť zostáva plne nedotknutá. Skenovanie mozgu u ľudí preukázalo, že behaviorálne intervencie do desiatich minút po reaktivácii spomienky dokážu oslabiť neurálne spojenia. Napriek týmto pokrokom psychológovia varujú pred snahami o vymazávanie pamäťových stôp.

Strata negatívnych spomienok nesie riziká pre justičný systém a priamo bráni osobnostnému rastu jedinca. Klinická prax ukazuje, že ľudské telo si často uchováva fyziologickú odozvu na traumu. Tento stav pretrváva aj v prípadoch, keď pacienti stratia vedomú spomienku na danú udalosť.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Cielená modifikácia pamäte ponúka efektívny nástroj na liečbu stresovej poruchy bez straty identity.

Zdroj: sciencefocus.com foto: ChatGPT