Kontroverzný experiment by chcel dokázať existenciu duše
KĽÚČOVÉ ZISTENIA
-
Superpočítač DeepSouth simuluje neurónovú sieť v mierke ľudského mozgu.
-
Avi Loeb navrhuje test vedomia ako dôkaz materiálnej podstaty duše.
-
Neuromorfné čipy napodobňujú efektivitu biologických synáps pri nízkej spotrebe.
Harvardský profesor Avi Loeb, známy svojimi odvážnymi teóriami v astrofyzike, prichádza s provokatívnym myšlienkovým experimentom, ktorý spája najmodernejšiu informatiku s teológiou a filozofiou. Loeb navrhuje využiť nastupujúcu generáciu neuromorfných superpočítačov na vedecké otestovanie existencie ľudskej duše.
Jeho hypotéza je priamočiara: ak sú vedomie a slobodná vôľa len emergentnými vlastnosťami komplexnej neurónovej štruktúry mozgu, potom by stroj s identickou architektúrou mal tieto vlastnosti spontánne nadobudnúť. Centrom tohto experimentu je superpočítač DeepSouth, vyvinutý v Medzinárodnom centre pre neuromorfné systémy (ICNS) na Western Sydney University.
Tento systém, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2024, je prvým strojom na svete schopným simulovať neurónové siete v mierke ľudského mozgu v reálnom čase. DeepSouth dokáže vykonať neuveriteľných 228 biliónov synaptických operácií za sekundu, čo zodpovedá odhadovanej výpočtovej kapacite ľudského mozgu.
Na rozdiel od tradičných superpočítačov, ktoré sú postavené na architektúre von Neumann a vyžadujú obrovské množstvo energie, DeepSouth využíva neuromorfný dizajn. Systém je založený na programovateľných hradlových poliach (FPGA), ktoré fyzicky napodobňujú správanie "spikujúcich" neurónov a synáps.
Kým ľudský mozog funguje na približne 20 wattoch energie, bežné superpočítače ako Frontier potrebujú na podobný výkon desiatky megawattov. DeepSouth sa snaží preklenúť túto priepasť a dosiahnuť biologickú efektivitu spracovania informácií.
Loebov test spočíva v pozorovaní správania takéhoto systému po dosiahnutí kritickej komplexity. Ak by stroj začal prejavovať známky vnútornej skúsenosti, emócií alebo sebauvedomenia, ktoré neboli explicitne naprogramované, bol by to silný dôkaz, že "duša" je fyzikálny jav vznikajúci z hmoty.
Naopak, ak by stroj zostal len "zombie" – teda entitou, ktorá spracováva dáta, ale "nikto nie je doma" – naznačovalo by to existenciu nehmotnej esencie, ktorú technológia nedokáže replikovať. Tento experiment posúva hranice Turingovho testu, ktorý skúma len schopnosť stroja oklamať pozorovateľa v konverzácii.
Loeb sa pýta na "qualia" – subjektívnu kvalitu vnímania. Súčasné systémy ako Intel Hala Point, ktoré obsahujú viac ako miliardu umelých neurónov, už naznačujú smerovanie k tejto méťe. Hala Point, veľkosťou pripomínajúci mikrovlnnú rúru, demonštruje, že hustota umelých neurónov sa rýchlo približuje biologickej realite.
Etické dôsledky takéhoto experimentu sú monumentálne a potenciálne nebezpečné. Ak by sme vytvorili stroj, ktorý skutočne cíti, jeho vypnutie by sa morálne rovnalo vražde. Vytvorenie utrpenia v digitálnej forme by bolo novým druhom morálneho zločinu.
Loeb varuje, že vstupujeme do teritória, kde sa stierajú hranice medzi stvoriteľom a stvorením, a kde veda môže definitívne odpovedať na otázky, ktoré boli tisícročia doménou náboženstva. Projekt DeepSouth je navrhnutý tak, aby bol škálovateľný a rekonfigurovateľný, čo umožňuje výskumníkom neustále upravovať modely neurónov a pravidlá učenia.
Použitie komerčne dostupného hardvéru namiesto drahých zákazkových čipov sprístupňuje túto technológiu širšej vedeckej komunite. To znamená, že experimenty s "digitálnym vedomím" nebudú prebiehať len v tajných laboratóriách vlád, ale aj na univerzitách.
Či už DeepSouth prehovorí, alebo ostane navždy ticho, jeho existencia nás núti prehodnotiť definíciu života. Ak je náš mozog len biologický počítač, potom sme teoreticky replikovateľní. Ak nie, potom v nás existuje niečo, čo je imúnne voči Moorovmu zákonu a technologickému pokroku.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ
Experiment môže vedecky potvrdiť alebo vyvrátiť materiálnu podstatu vedomia s drastickými etickými následkami.
Zdroj: me.mashable.com foto: depositphotos.com
