Skutočný dôvod, prečo zrazu všetci potrebujú okuliare

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Krátkozrakosť zasahuje polovicu mladých v Európe a USA.

• Zúženie zrenice v šere znižuje prísun svetla na sietnicu.

• Znížená stimulácia sietnice vedie k nežiaducej elongácii očnej buľvy.

Epidémia krátkozrakosti, odborne nazývanej myopia, dosahuje v modernej spoločnosti bezprecedentné a alarmujúce rozmery. Tento refrakčný defekt v súčasnosti postihuje takmer polovicu všetkých mladých dospelých v Spojených štátoch amerických a v Európe. V určitých urbanizovaných oblastiach východnej Ázie sa tento podiel šplhá až k ohromujúcim deväťdesiatim percentám populácie.

Prognózy naznačujú, že v blízkej budúcnosti bude na celom svete trpieť krátkozrakosťou približne päť miliárd ľudí. Tradičné medicínske a populárne vysvetlenia tohto javu sa dlhé roky zameriavali výlučne na nadmerné používanie elektronických obrazoviek a smartfónov. Najnovší prelomový výskum však ukazuje, že samotné žiariace displeje nie sú primárnym vinníkom tohto globálneho zdravotného problému.

Vedecký tím zo State University of New York College of Optometry prišiel s úplne novou a omnoho komplexnejšou hypotézou. Výskum vedený profesorom Jose-Manuelom Alonsom a doktorandkou Urushou Maharjanovou, publikovaný v prestížnom žurnále Cell Reports, odhaľuje nečakané súvislosti. Vedci tvrdia, že skutočným spúšťačom je kombinácia predĺženého zaostrovania na blízke objekty v prostredí so slabým interiérovým osvetlením.

Základom tohto objavu je detailné pochopenie dynamiky a biologických reakcií ľudskej zrenice na vonkajšie podnety. V jasnom exteriérovom prostredí sa zrenica prirodzene zužuje, aby chránila citlivé vnútorné štruktúry oka pred extrémnym svetlom. Aj napriek tomuto výraznému zúženiu však do oka preniká dostatočné množstvo fotónov na to, aby bola sietnica plnohodnotne stimulovaná.

Zásadný problém nastáva v momente, keď sa človek presunie do bežného interiéru a začne zaostrovať na blízky objekt. Či už ide o čítanie papierovej knihy, pozeranie do tabletu alebo študovanie dokumentov, oko musí spustiť proces takzvanej akomodácie. V rámci snahy o čo najostrejší obraz sa zrenica opäť reflexívne zužuje, no tentoraz to nie je kvôli ochrane pred svetlom.

Keď sa toto akomodačné zúženie zrenice spojí s typicky tlmeným umelým osvetlením moderných kancelárií a domácností, vzniká kritický deficit. Množstvo svetla, ktoré reálne dopadne na sietnicu v zadnej časti oka, drasticky klesne pod optimálnu úroveň. Podľa výskumníkov práve táto chronicky znížená retineálna stimulácia spôsobuje, že oko nedostáva dostatočne silné vizuálne signály pre svoj normálny zdravý vývoj.

Ak tento stav nedostatočného osvetlenia sietnice trvá dlhé hodiny, spúšťajú sa fyziologické zmeny, ktoré vedú k fyzickému predĺženiu očnej buľvy. Tento abnormálny rast spôsobuje, že sa svetelné lúče začnú lámať a zaostrovať pred sietnicou, čím vzniká rozmazané videnie vzdialených objektov. Celú situáciu navyše zhoršujú štandardné negatívne šošovky, ktoré sa bežne predpisujú na korekciu už existujúcej krátkozrakosti.

Nosenie týchto korekčných pomôcok totiž umelo zvyšuje optickú mohutnosť oka pri pohľade na krátke vzdialenosti. To núti zrenicu k ešte extrémnejšiemu zúženiu, čím sa pacient ocitá v začarovanom kruhu neustále sa zhoršujúceho zraku. Vedecké merania za pomoci špeciálnych okuliarov Tobii pri aplikácii umelého rozostrenia jasne potvrdili, že oko okamžite reaguje zosilnenou akomodáciou, stáčaním dovnútra a zúžením zrenice.

Zistilo sa tiež, že myopické oči trpia aj inými vizuomotorickými dysfunkciami, ktoré zdravý zrak nepozná. Napríklad bežné žmurkanie, ktoré by malo pomáhať pri resetovaní a správnej funkcii zrenice, stráca u krátkozrakých jedincov svoju prirodzenú efektivitu. Narušená je aj plynulosť konvergencie, teda schopnosti očí synchrónne sa stáčať dovnútra pri sledovaní približujúceho sa objektu.

Tieto zistenia konečne poskytujú jednotné vedecké vysvetlenie pre účinnosť doteraz používaných preventívnych a liečebných postupov. Vysvetľuje to napríklad fakt, prečo pobyt vonku slúži ako mimoriadne silný ochranný faktor proti vzniku myopie. Jasné denné svetlo eliminuje deficit sietnicovej stimulácie a nutnosť pozerať do diaľky úplne uvoľňuje neustály akomodačný kŕč.

Rovnakým mechanizmom sa dá vysvetliť aj úspech terapeutických očných kvapiek s obsahom nízkej dávky atropínu. Tieto kvapky totiž priamo fyzicky paralyzujú drobné očné svaly, ktoré sú inak zodpovedné za neustále zužovanie zrenice pri zaostrovaní nablízko. Úľavu prinášajú aj moderné multifokálne šošovky či špeciálna optika znižujúca kontrast, pretože obe technológie umelo znižujú neustálu potrebu oka intenzívne akomodovať.

Okrem mechanických a svetelných faktorov zohráva pri vývoji zdravého zraku svoju úlohu aj celková výživa a zloženie stravy. Rozsiahle štúdie na vzorke viac ako tisíc detí preukázali nezanedbateľnú priamu súvislosť medzi stravovacími návykmi a odolnosťou voči myopii. Kým strava bohatá na omega-tri mastné kyseliny zrak aktívne chráni, nadmerná konzumácia nasýtených tukov riziko degenerácie výrazne zvyšuje.

Súčasná veda sa však nespolieha len na prevenciu a intenzívne vyvíja revolučné liečebné metódy bez použitia klasických laserov. Inžinieri testujú zariadenia, ktoré využívajú jemné elektrické impulzy na bezpečné a bezbolestné premodelovanie očnej rohovky do správneho tvaru. Predbežné laboratórne testy preukázali, že táto inovatívna elektrická metóda dokáže korigovať zrakové chyby v priebehu niekoľkých minút bez trvalého poškodenia tkaniva.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pochopenie pravých príčin zhoršovania zraku umožní vývoj efektívnejších terapií a zvrátenie globálnej epidémie krátkozrakosti.

Zdroj: gizmodo.com foto: depositphotos.com