Každý štvrtý Slovák v zahraničí prerobí na DCC. Štyria z desiatich netušia, čo to je

Leto a dovolenková sezóna sa okrem príjemných chvíľ s blízkymi spája aj s vyššími výdavkami alebo neočakávanými platbami v zahraničí. Medzi najčastejšie „nemilé prekvapenia“, s ktorými sa našinci stretávajú, patria najmä dodatočné poplatky za platbu kartou, DCC či quishing. Kým prvú hrozbu nevie vysvetliť 17,5 percenta výletníkov, význam dynamickej konverzie meny vôbec nepoznajú štyria Slováci z desiatich a spojenie phishingu a falošných QR kódov zasa každý tretí. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu mBank, podľa ktorého ani zbytočná strata financií nenúti sklamaných cestovateľov si v tomto smere zvyšovať finančnú gramotnosť a platiť tak bezpečnejšie a výhodnejšie.

Dovolenky bývajú každoročne obdobím, kedy ľudia prirodzene míňajú viac a zároveň robia rýchle rozhodnutia v neznámom prostredí. Práve preto sa oplatí myslieť vopred a pripraviť sa na možné nástrahy, ktoré na nich v letoviskách číhajú. Jedným z najbežnejších foriem „preplatenia“ je dodatočný poplatok za platbu kartou, s ktorou sa už v cudzine stretla štvrtina Slovákov. Tí sa takmer rovnako často sťažujú na DCC (22 percent) či na vreckové krádeže (18 percent). Aj napriek týmto reálne zažitým rizikám pri výberoch zo zahraničných bankomatov či platbám v miestnej mene však to, čo vlastne je a ako vzniká napríklad dynamická konverzia ani len netuší bezmála 40 percent našincov. Traja z desiatich sa priznávajú, že im nič nehovorí quishing a štvrtina ľudí nemá poňatie o falošných QR kódoch.

„Aby sa ľudia nevracali z letných dovoleniek nepríjemne prekvapení, vždy im radíme preveriť si ešte pred odchodom do zahraničia platnosť platobných kariet, nastaviť si vhodné limity či overiť si podmienky výberov hotovosti. Pri platbách sa zároveň oplatí vyhnúť sa zbytočnej konverzii meny ponúknutej prevádzkovateľom terminálu. Práve možnosť mať výdavky pod kontrolou považujeme za dôležitú, preto patrila mBank medzi prvé banky na trhu, ktoré klientom umožnili nastavovať limity pre rôzne typy transakcií, automaticky blokovať dynamickú konverziu či poplatky za výber z bankomatu. Klienti tak môžu lepšie spravovať svoje financie na cestách a vyhnúť sa zbytočným nákladom,“  uvádza Michal Staněk, produktový manažér platobných kariet mBank.

Dynamická konverzia – najčastejšia, no najmenej poznaná  

Dynamická konverzia meny je podľa prieskumu u Slovákov najčastejšie zažívaným, ale súčasne aj najmenej pochopiteľným rizikom. V prípade platobných terminálov pri platení kartou v obchodoch, hoteloch či reštauráciách sa však vždy oplatí ju odmietnuť. Pri výbere hotovosti v inej mene než je euro však odborník radí radšej poriadne popremýšľať. Bankomaty totiž už väčšinou ponúkajú buď výber s využitím DCC alebo výber so zaplatením tzv. „surcharge fee“, a teda paušálneho poplatku, ktorý si stanovuje ich prevádzkovateľ. Ak hotovosť človek nutne potrebuje, je podľa Staňka nevyhnutné si najprv svedomito prepočítať, ktorá z možností je preňho výhodnejšia. Pri nízkom výbere, napríklad 20 eur, radí zvoliť si namiesto ,surcharge poplatku´ práve DCC, kde cestovateľ zaplatí 2,5 eura. Naopak, pri výbere 500 eur by sa mal radšej rozhodnúť pre výber so ,surcharge poplatkom´ vo výške 5 eur než pre DCC, pri ktorej by mohol preplatiť až približne 60 eur.

„Dynamická konverzia je situácia, keď vám bankomat alebo obchodník pri platbe ponúkne prepočet sumy do eur. Hoci to môže na prvý pohľad pôsobiť pohodlne, často ide o menej výhodný kurz a klient tak zbytočne zaplatí viac. Preto sa snažíme dať našim klientom do rúk nástroje, vďaka ktorým majú svoje financie lepšie pod kontrolou. V mBank si môžu priamo v aplikácii jednoducho nastaviť alebo zablokovať dynamickú konverziu, rovnako ako limity pre výbery z bankomatov či platby v zahraničí. Sami tak môžu rozhodovať o tom, aké typy transakcií chcú povoliť a aké nie,“ dodáva Michal Staněk, produktový manažér platobných kariet mBank s tým, že “bezpečnejšou alternatívou je vo všeobecnosti bezkontaktná platba telefónom, hodinkami alebo platobným prsteňom.”

Neznalosť neospravedlňuje

Najznámejším rizikom spojeným s letným rozpočtom sú pod Tatrami vreckové krádeže, ktorých obeťou sa už stal každý piaty Slovák a na čom je táto „stará-známa“ cestovná komplikácia založená, chápe presná polovica spoločnosti. Pri novších typoch podvodov je však situácia odlišná. Takmer tretina ľudí vôbec nepozná pojem quishing a skúsenosť so skimmingom hlásilo 9 percent respondentov. Obeťou falošných QR kódov sa podľa vlastných slov stal každý desiaty opýtaný. Poznateľnosť oboch sofistikovaných podvodov – skimmingu a falošných QR kódov – je pritom porovnateľná (19 k 20 percentám).

„Quishing či skimming patria medzi podvody, ktoré zneužívajú nepozornosť ľudí pri platení alebo výbere hotovosti. Pri quishingu podvodníci využívajú falošné QR kódy na získanie citlivých údajov či peňazí, pri skimmingu zasa kopírujú údaje z platobných kariet prostredníctvom upravených bankomatov alebo terminálov. Mnohým z týchto rizík sa dá predísť obozretnosťou pri skenovaní QR kódov či používaní bankomatov. V mBank navyše klientom ponúkame viacero bezpečnostných prvkov vrátane možnosti blokovať magnetický prúžok na karte, čím sa znižuje riziko zneužitia údajov pri skimmingu,“ hovorí Tomáš Mika, bezpečnostný expert z mBank.

Informácie o prieskume

Prieskum spoločnosti mBank prebehol v období od 24. 7. do 27. 7. 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 014 respondentov vo veku 18–65 rokov zo všetkých krajov Slovenska. Výskum bol realizovaný prostredníctvom online platformy Instant Research agentúry Ipsos.

O mBank

mBank je dynamická digitálna banka pôsobiaca na slovenskom a českom trhu od roku 2007. Na slovenský trh prišla ako prvá nízkonákladová banka novej generácie a doteraz sa pre ňu rozhodlo viac ako 326 tisíc klientov. Vďaka praktickej mobilnej aplikácii môžu mať zákazníci mBank svoju banku kedykoľvek po ruke a jednoducho tak vyriešiť všetko čo potrebujú. Materská poľská spoločnosť mBank spadá pod nemeckú skupinu Commerzbank.