Nový prístup pomáha prežiť aj pacientom s ťažkými formami rakoviny

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Onkológia opúšťa liečbu založenú čisto na umiestnení nádoru v tele a zameriava sa na detailnú analýzu jeho vlastností.

• Útok na mikroprostredie nádoru a ochranné fibroblasty dokáže ničiť rakovinové bunky bez poškodenia zdravého tkaniva.

• Tekuté biopsie, úprava imunitných buniek priamo v tele a umelá inteligencia spresňujú výber cielenej terapie.

Lekári dlhé desaťročia pristupovali k liečbe rakoviny predovšetkým podľa toho, v ktorej časti tela sa nádor nachádzal. Magazín New Scientist však upozorňuje na zmenu prístupu, ktorá analyzuje nádory odlišným spôsobom a pomáha prežiť aj pacientom s diagnózami, ktoré sa kedysi považovali za rozsudok smrti. Namiesto jednotného postupu podľa zasiahnutého orgánu sa moderná onkológia sústreďuje na personalizovanú liečbu, na čo poukazuje aj onkológ a docent Dr. Nagourney z University of California Irvine School of Medicine, autor knihy Outliving Cancer.

Cieľom je zaútočiť na ochorenie z viacerých uhlov, kombinovať terapie a zachytiť zmeny v nádore čo najskôr. Jedným zo smerov je zacielenie na samotné mikroprostredie nádorov namiesto útoku výlučne na rakovinové bunky. Španielska biofarmaceutická spoločnosť Oncomatryx so sídlom v Baskicku vyvinula protilátku OMTX305, ktorej účinky opísala v štúdii publikovanej v žurnále Science Advances.

 Výskumníci testovali túto látku na čerstvo odobratých rezoch nádorov od 15 pacientov s rakovinou pľúc a vaječníkov, ktoré kultivovali spolu s vlastnými imunitnými bunkami pacientov. Protilátka zničila fibroblasty chrániace nádor a zvýšila úmrtnosť okolitých rakovinových buniek, pričom sa vôbec neviazala na zdravé ľudské tkanivá. Popri cielených konjugátoch protilátok s liečivami, známych ako ADC, a rádiokonjugátoch sa rýchlo rozvíja aj imunoterapia zahŕňajúca inhibítory kontrolných bodov imunity, terapiu nádor infiltrujúcimi lymfocytmi TIL a bunkovú terapiu CAR-T.

Vedci z University of California v San Franciscu navyše predstavili dvojčasticový transportný systém, ktorý pomocou nástroja CRISPR vkladá cielenú DNA priamo do T-buniek v tele pacienta. Keďže imunitné bunky netreba odoberať a pestovať v laboratóriu, nestrácajú svoju schopnosť množiť sa, čo môže znížiť náklady, odstrániť čakacie lehoty a sprístupniť liečbu aj v bežných nemocniciach.

Pri nádoroch mozgu, ako je glioblastóm, zas tím profesora Rogera Abounadera z University of Virginia využíva ultrazvuk navádzaný magnetickou rezonanciou a mikrobubliny na dočasné otvorenie hematoencefalickej bariéry, cez ktorú nanočastice dopravia molekuly microRNA vypínajúce viacero chybných génov naraz. Súčasťou tohto posunu je diagnostika pomocou takzvaných tekutých biopsií, ktorých trh sa po nástupe v roku 2018 odhadoval na viac ako 2 miliardy USD ročne do roku 2022.

Táto metóda analyzuje fragmenty DNA uvoľnené z nádorových buniek do krvného obehu, vďaka čomu dokáže odhaliť minimálne zvyškové ochorenie ešte pred objavením iných príznakov. Lekári zároveň prepájajú molekulárne, genetické a zobrazovacie dáta do modelov umelej inteligencie, ktoré vytvárajú komplexný obraz o konkrétnom nádore. A riešenia ako Quantitative Continuous Scoring umožňujú následne vyhodnotiť vzorky tkaniva a určiť, ktorým pacientom konkrétna cielená liečba prinesie najväčší úžitok.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Prechod od liečby podľa orgánu k hĺbkovej analýze genetiky a mikroprostredia nádoru mení doteraz smrteľné diagnózy na zvládnuteľné ochorenia.

Zdroj: newscientist.com foto: ChatGPT