Rozsiahla štúdia určila presnú dĺžku spánku pre spomalenie starnutia a prevenciu chorôb

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Vedci analyzovali zdravotné dáta pol milióna dospelých.

• Ideálna dĺžka spánku je približne sedem hodín.

• Nedostatok spánku spúšťa vlnu tekutiny v mozgu.

Výskumníci z Kolumbijskej univerzity analyzovali údaje od pol milióna dospelých ľudí vo veku od 37 do 84 rokov. Pomocou AI vytvorili model biologických hodin starnutia pre sedemnásť orgánových systémov. Tieto systémy zahŕňali mozog, srdce, imunitu či tukové tkanivo.

Hodnotenie biologického veku prebiehalo na základe lekárskych snímok, krvných proteínov a metabolických markerov. Analýza ukázala vzor v tvare písmena U pri spojitosti medzi dĺžkou spánku a starnutím. Najpomalšie starnutie orgánov sa pozorovalo u jedincov, ktorí spali 6,4 až 7,8 hodiny.

Pre ženy predstavuje ideál 6,5 až 7,8 hodiny, zatiaľ čo pre mužov je to 6,4 až 7,7 hodiny. Kratší spánok ako šesť hodín bol priamo spojený so zrýchleným starnutím a depresiami. Rovnako aj spánok dlhší ako osem hodín vykazoval známky rýchlejšieho starnutia orgánov.

Pri dlhom spánku vedci zaznamenali starnutie tukového tkaniva, čo súvisí so systémovým zápalom. Predpokladajú však, že nadmerný spánok nie je príčinou starnutia, ale skôr príznakom skrytého ochorenia. Krátky a dlhý spánok vedú k depresiám inými biologickými dráhami.

Dôležitosť spánku potvrdzuje aj štúdia Massachusetts Institute of Technology, ktorá skúmala mozgy nevyspatých dobrovoľníkov. Keď účastníkom počas dňa klesla pozornosť, ich mozgom prešli vlny mozgovomiechového moku. Tento proces bežne prebieha len počas hlbokého spánku a slúži na odplavenie toxínov z mozgu.

Dvanásť sekúnd pred výpadkom pozornosti sa zrenice účastníkov zúžili a srdcový tep klesol. Po návrate sústredenia tekutina z mozgu odtiekla, zrenice sa rozšírili a dýchanie zrýchlilo. Mozog si takto vynucuje krátke čistiace cykly aj počas bdelosti, pretože potrebuje údržbu.

Ďalšia analýza zdravotných údajov 88 000 ľudí ukázala vplyv neštandardného režimu. Odchod do postele po pol dvanástej v noci zvyšoval riziko cirhózy pečene až o 257 %. Časté zmeny spánkového režimu zo dňa na deň zasa zvyšovali šance na vznik gangrény.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pravidelný sedemhodinový spánok predstavuje kľúčový faktor pre spomalenie biologického starnutia a prevenciu chorôb.

Zdroj: inc.com foto: ChatGPT