Sedem dní v kóme zmenilo pohľad neurochirurga na fungovanie vedomia
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Neurochirurg Dr. Eben Alexander upadol v novembri 2008 do sedemdňovej kómy po meningitíde spôsobenej baktériou E. coli.
-
Napriek šanci na prežitie 2 % a poškodeniu mozgovej kôry opísal zážitok mimo priestoru a času.
-
Vedecká obec upozorňuje, že bezvedomie neznamená nulovú aktivitu mozgu a vnemy mohli vzniknúť pri prebúdzaní.
Americký neurochirurg Dr. Eben Alexander viac ako dve desaťročia liečil pacientov s ochoreniami mozgu a 15 rokov učil aj operoval na Harvard Medical School. Počas doterajšej praxe zastával rovnaký názor ako väčšina vedcov v jeho odbore, teda že myšlienky, spomienky a vedomie vytvára samotný mozog. Tento postoj prehodnotil po udalosti z novembra 2008, keď ho zasiahla bakteriálna meningitída vyvolaná infekciou E. coli, ktorá napadla blany okolo mozgu a miechy.
Ochorenie sa začalo bolesťou hlavy a chrbta, no už v priebehu troch hodín dostal záchvaty a upadol do kómy. Infekcia zasiahla predovšetkým vonkajšiu vrstvu jeho mozgu, ktorá zodpovedá za myslenie, pamäť a vedomie. Lekári v nemocnici mu v tom stave dávali 2 % šancu na prežitie. Na siedmy deň sa však začal prebúdzať a v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov postupne získal späť všetky svoje medicínske vedomosti.
Po zotavení si preštudoval vlastné nemocničné záznamy a snímky mozgu, aby zhodnotil rozsah poškodenia, ktoré počas choroby utrpel. Ako neskôr opísal v článku, počas pobytu v bezvedomí vnímal prostredie mimo pravidiel priestoru a času. Podľa jeho slov v tomto stave čas neexistoval, mysle ľudí boli navzájom prepojené a cítil sa ponorený do univerzálneho vedomia a lásky.
Pojmom univerzálne vedomie označuje predstavu, že jednotlivé mysle sú napojené na vnímanie existujúce mimo tela, z čoho vyvodil záver, že najdôležitejšie je to, ako sa k sebe ľudia správajú. Na základe lekárskych záznamov tvrdí, že jeho mozog bol príliš poškodený na to, aby dokázal vytvoriť takéto vnemy, a preto prirovnáva mozog k rádiu, ktoré vedomie nevytvára, ale prijíma ho z vonkajšieho zdroja.
Veda však nemá žiadne potvrdené dôkazy o tom, že by vedomie dokázalo existovať nezávisle od mozgu. Odborníci pripomínajú, že ani ochorenie mozgu neznamená úplné zastavenie všetkej mozgovej aktivity. Zároveň sa nedá spätne určiť moment, kedy počas sedemdňovej kómy tieto vnemy v skutočnosti prebehli. Výskumníci preto predpokladajú, že zážitky blízke smrti vznikajú vo chvíľach, keď mozog stráca alebo opäť nadobúda svoje funkcie, prípadne ide o výsledok zmenenej mozgovej činnosti.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Prípad ukazuje rozpor medzi výpoveďami pacientov po kóme a neurovedou, ktorá hľadá pôvod týchto zážitkov v aktivite prebúdzajúceho sa mozgu.
Zdroj: metro.co.uk foto: ChatGPT