CANON_foto_1126 CANON_foto_1126 CANON_foto_1126

Vedci zistili, ako psilocybín v ľudskom mozgu chemicky vypína naše ego

0

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

  • Výskumníci z Maastricht University prvýkrát u ľudí potvrdili, že psilocybín priamo mení hladiny neurotransmiteru glutamátu v mozgu.

  • Dvojito zaslepená štúdia na 60 dobrovoľníkoch pomocou MRI sledovala mediálny prefrontálny kortex a hipokampus.

  • Zmeny koncentrácie glutamátu v týchto dvoch oblastiach dokážu predpovedať pozitívny alebo negatívny stav rozpustenia ega.

Výskumný tím z holandskej Maastricht University pod vedením vedkyne menom Natasha Mason z katedry Department of Neuropsychology and Psychopharmacology odhalil neurochemický mechanizmus, ktorým psilocybín vyvoláva zmeny vo vnímaní vlastného ja. Táto psychoaktívna látka z lysohlávok si pre svoju účinnosť pri liečbe depresie vyslúžila od úradu FDA už dvakrát štatút Breakthrough Status. Pri psychedelikách ľudia často opisujú stav, ktorý Timothy Leary v 60. rokoch nazval stratou ega a dnešní vedci ho označujú ako rozpustenie ega.

Narušenie vnímania vlastného ja sa vyskytuje aj pri poruchách ako schizofrénia, depresia rezistentná na liečbu, úzkosť, závislosť či PTSD, preto je pochopenie tohto mechanizmu dôležité pre medicínske využitie týchto látok. Doterajšie výskumy sa pri látkach ako LSD a psilocybín sústreďovali najmä na stimuláciu sérotonínových receptorov 5-HT2A v mozgu. Tím sa však rozhodol preskúmať následný vplyv na glutamát, čo je excitačný neurotransmiter zodpovedný za kognitívne funkcie ako učenie a pamäť.

Samsung 072026 Advertisement

Do dvojito zaslepenej štúdie kontrolovanej placebom zapojili 60 dobrovoľníkov, ktorým podali buď psilocybín, alebo neaktívne placebo. Popri dotazníkoch merajúcich subjektívne stavy využili vedci funkčnú magnetickú rezonanciu v pokojovom stave, ktorou sledovali hladiny glutamátu v mediálnom prefrontálnom kortexe a v hipokampe.

Merania po prvýkrát priamo na ľuďoch potvrdili hypotézu doteraz pozorovanú len na zvieratách, že psilocybín mení hladinu glutamátu v špecifických častiach mozgu. V porovnaní s placebom vedci zaznamenali nárast koncentrácie glutamátu v mediálnom prefrontálnom kortexe a naopak pokles jeho koncentrácie v hipokampe. Ešte dôležitejším zistením bolo, že tieto zmeny dokázali predpovedať, či účastníci zažijú pozitívny alebo negatívny typ rozpustenia ega, pričom oba stavy sa môžu objaviť aj počas jedného sedenia.

Negatívne prežívané rozpustenie ega spojené so zmenami glutamátu v mediálnom prefrontálnom kortexe zahŕňa stratu autonómie, kontroly nad myšlienkami, rozhodovaním či pohybmi, čo v dotazníkoch vystihovalo tvrdenie, že sa človek cíti ako bábka. Pozitívne rozpustenie ega nadväzujúce na zmeny glutamátu v hipokampe prináša depersonalizáciu spojenú s dobrou náladou, eufóriou a pocitom splynutia s okolím. Natasha Mason zároveň upozorňuje, že štúdia sledovala len dve vybrané oblasti a na formovaní pocitu vlastného ja sa určite podieľajú aj ďalšie časti mozgu.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Zistenie, že zmeny hladiny glutamátu v mozgu ovplyvňujú vnímanie vlastného ja, pomôže pri vývoji cielenej psychedelickej liečby psychických porúch.

Zdroj: newatlas.com foto: ChatGPT

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať