Skórovanie genetickej kvality embryí otvára dvere k dizajnovaniu detí

KĽÚČOVÉ ZISTENIA

• Nové genetické testy umožňujú rodičom vyberať si embryá podľa skóre.

• PRS kombinuje vplyv tisícov génov do jedného čísla.

• Odborníci varujú pred nepresnosťou a rizikom prehlbovania spoločenskej nerovnosti.

Prestížny technologický magazín MIT Technology Review zaradil "skórovanie embryí" medzi desať najdôležitejších prelomových technológií pre rok 2026. Táto metóda posúva asistovanú reprodukciu (IVF) do novej, vedecky fascinujúcej, no eticky mimoriadne kontroverznej éry.

Kým doteraz sa preimplantačné genetické testovanie zameriavalo najmä na vylúčenie závažných dedičných chorôb spôsobených jedným génom, nové testy sľubujú oveľa širší záber. Technológia využíva takzvané polygénne rizikové skóre (PRS), ktoré analyzuje tisíce až milióny malých genetických variácií v DNA embrya.

Každá z týchto variácií má sama o sebe zanedbateľný vplyv na zdravie jedinca, ale ich súčet môže štatisticky naznačiť náchylnosť na komplexné ochorenia. Rodičia tak dostávajú do rúk "rebríček" svojich embryí zoradených podľa vypočítaného rizika vzniku cukrovky, srdcových chorôb, schizofrénie či rakoviny.

Niektoré priekopnícke spoločnosti, ako napríklad startup Orchid, už túto službu aktívne ponúkajú a agresívne ju marketujú. Predávajú ju ako zodpovedný spôsob, ako dať budúcemu dieťaťu "najlepší možný štart do života" a vyhnúť sa utrpeniu.

Sľubujú sekvenovanie viac ako 99 % genómu embrya, čo umožňuje bezprecedentný pohľad do genetickej výbavy ešte pred vložením embrya do maternice. Tento prístup však vytvára ilúziu dokonalej kontroly nad biologickým osudom potomka, ktorá je pre mnohých budúcich rodičov investujúcich do IVF veľmi lákavá.

Vedecká komunita je však voči týmto komerčným sľubom značne skeptická a upozorňuje na vážne metodologické obmedzenia. Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu (ASRM) vydala varovné stanovisko, podľa ktorého táto technológia zatiaľ nie je pripravená na bežné klinické použitie.

Hlavným vedeckým problémom je skutočnosť, že predikčné modely sú často založené na dátach z dospelých populácií, ktoré nemusia presne odrážať vývoj embrya. Navyše, výskyt týchto komplexných chorôb je silne ovplyvnený prostredím a životným štýlom, čo genetický test nedokáže zohľadniť.

Polygénne skóre tak vysvetľuje len malú časť celkového rizika a môže rodičom poskytnúť falošný pocit bezpečia alebo naopak zbytočnú úzkosť. Väčšina genetických databáz, z ktorých tieto algoritmy vychádzajú, pochádza od ľudí európskeho pôvodu.To znamená, že pre páry iného etnického pôvodu môžu byť výsledky skórovania vysoko nepresné alebo úplne zavádzajúce.

Existuje tiež reálne riziko, že výberom embrya s nízkym rizikom jednej choroby môžeme neúmyselne zvýšiť riziko inej, geneticky previazanej komplikácie, o ktorej zatiaľ nevieme. Etické dôsledky sú ešte hlbšie a vyvolávajú oprávnené obavy z nástupu novodobého eugenického hnutia riadeného trhom.

Kritici varujú pred vznikom dvojrýchlostnej spoločnosti, kde si bohatí budú môcť "kúpiť" zdravšie a možno aj inteligentnejšie deti. Tým by sa ešte viac prehĺbila priepasť medzi sociálnymi vrstvami a zdravie by sa zmenilo z ľudského práva na luxusný tovar dostupný len elite.

Ďalším aspektom je enormný psychologický tlak na rodičov, ktorí sa musia rozhodovať na základe chladných pravdepodobností, nie istôt. Majú vybrať embryo s najnižším rizikom rakoviny prsníka, ale mierne vyšším rizikom cukrovky? Alebo majú uprednostniť iné kritériá, ktoré im algoritmus ponúkne?

Tieto rozhodnutia prinášajú do procesu počatia kalkuláciu, ktorá môže mať nepredvídateľné dopady na budúci vzťah rodiča k dieťaťu. Napriek varovaniam odborníkov dopyt po týchto službách rastie, hnaný prirodzenou túžbou rodičov urobiť pre svoje deti maximum.

Technológia skórovania embryí nám dáva do rúk mocný nástroj, no zároveň nás stavia pred otázku, či sme dostatočne morálne zrelí na to, aby sme ho používali. Hranica medzi prevenciou závažných chorôb a dizajnovaním detí na želanie sa s touto technológiou stáva nebezpečne tenkou.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Otvára éru "dizajnovaných detí" a nastoľuje zásadné otázky o etike, genetickej diskriminácii a hraniciach medicíny.

^{Zdroj: technologyreview.com foto: depositphotos.com}