Tikajúca bomba: môže investičná stratégia OpenAI položiť globálnu ekonomiku?
V srdci technologickej revolúcie umelej inteligencie tiká finančná bomba s potenciálne globálnymi následkami. Odhadované finančné záväzky spoločnosti OpenAI presahujú závratnú sumu jedného bilióna dolárov, čo túto firmu stavia do pozície, kde jej úspech či neúspech už nie je len firemnou záležitosťou, ale predstavuje systémové riziko pre celú svetovú ekonomiku.
Tieto astronomické investície signalizujú zrod nového „AI-priemyselného komplexu“, ktorého kapitálové a energetické nároky sú tak obrovské, že sa už nepohybujú v mierke korporácie, ale skôr v mierke malého štátu. Podľa odhadov by len čipy, ktoré si OpenAI objednáva, spotrebovali energiu ekvivalentnú dvadsiatim štandardným jadrovým reaktorom.
Keď operácie jednej súkromnej spoločnosti vyžadujú infraštruktúru na národnej úrovni, jej prípadný kolaps by nespôsobil bežný bankrot, ale systémový šok porovnateľný s pádom veľkého finančného systému. Problémom je priepasť medzi týmito gigantickými investíciami a reálnymi príjmami spoločnosti.
Zatiaľ čo je OpenAI ocenená na 500 miliárd dolárov, jej ročné príjmy sa pohybujú len okolo 13 miliárd dolárov, pochádzajúcich prevažne od predplatiteľov služby ChatGPT. Tento obrovský rozdiel odhaľuje, že súčasný model nie je udržateľný z vlastných ziskov, ale je poháňaný vierou investorov v budúci, zatiaľ neistý, výnos.
Analytici varujú, že OpenAI bude musieť generovať príjmy v stovkách miliárd dolárov len na to, aby splatila svoje nedávne nákupy čipov. Táto situácia viedla analytičku Stacy Rasgon z Bernstein Research k znepokojujúcemu vyhláseniu, že Sam Altman, šéf OpenAI, „má moc buď zraziť globálnu ekonomiku na kolená na celé desaťročie, alebo nás všetkých doviesť do zasľúbenej zeme“.
Ktorý z týchto scenárov je pravdepodobnejší, je v súčasnosti nejasné. Čo poháňa túto „drzú stávku“ investorov? Podľa kritikov ide o vieru v technológiu, ktorá by mohla urobiť ľudskú prácu „úplne zastaranou“. V očiach týchto investorov by úspech znamenal upevnenie kontroly nad výrobou a odstránenie „posledného bodu trenia“ v čoraz nestabilnejšom ekonomickom systéme – ľudskej pracovnej sily.
Tento postoj otvorene potvrdzujú aj niektorí korporátni lídri, ako napríklad generálny riaditeľ spoločnosti Verizon, Hans Vestberg, ktorý s nadšením poznamenal, že počet zamestnancov jeho firmy „neustále klesá“ vďaka automatizácii. Táto snaha o nahradenie ľudí umelou inteligenciou však odhaľuje hlboký, možno až fatálny rozpor v samotnom jadre tejto stratégie.
Systém investuje bilióny do ničenia pracovných miest, ktoré sú v súčasnej ekonomike primárnym mechanizmom na distribúciu kúpnej sily obyvateľstvu. Elimináciou práce a miezd sa riskuje eliminácia spotrebiteľskej základne, ktorá by mala kupovať produkty a služby vytvorené umelou inteligenciou.
To by mohlo viesť ku katastrofálnemu kolapsu agregátneho dopytu a následne k hlbokej ekonomickej depresii. Investorova stávka teda nie je len na to, že AI bude fungovať, ale aj na to, že spoločnosť stihne včas vymyslieť a implementovať nový, funkčný ekonomický model, ako je napríklad univerzálny základný príjem, aby zabránila tomu, že úspech AI spôsobí kolaps.
Ide o mimoriadne riskantnú stávku na to, že politická a sociálna revolúcia prebehne v dokonalom súlade s tou technologickou. Zostáva tak nezodpovedaná kľúčová otázka, ktorú táto honba za automatizáciou vyvoláva: Čo má robiť zvyšok populácie, keď už nebudú žiadne pracovné miesta, v ekonomike, kde je práca nevyhnutná na prežitie? V automatizovanej budúcnosti, ktorú títo investori budujú, je plán pre ľudstvo zatiaľ nejasný.
Zdroj: futurism.com foto: depositphotos.com.
