V oceánoch chýbajú viditeľné plasty. Vysvetlenie je však ešte hrozivejšie

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• V oceáne pláva 27 miliónov ton nanoplastov.

• Tieto častice prenikajú do mozgu živočíchov.

• Množstvo nanoplastov prevyšuje viditeľný odpad.

Nová štúdia Kráľovského holandského inštitútu pre výskum mora a Utrechtskej univerzity priniesla alarmujúce zistenia o rozsahu plastového znečistenia. Výskumníci odhadujú, že len v Severnom Atlantiku sa nachádza približne 27 miliónov ton nanoplastov. Ide o častice menšie ako 1 μm, ktoré doteraz unikali vedeckým meraniam kvôli svojej nepatrnej veľkosti.

Tento údaj predstavuje prvý reálny odhad množstva nanoplastov v svetových oceánoch. Šokujúcim zistením je, že hmotnosť týchto neviditeľných častíc prevyšuje celkovú hmotnosť všetkých viditeľných plastových odpadov v tomto regióne. Vedci sa domnievajú, že tento objav vysvetľuje takzvaný paradox chýbajúceho plastu, kedy nebolo možné lokalizovať veľkú časť celosvetovo vyrobených plastov.

Údaje boli získané počas expedície na výskumnej lodi RV Pelagia, ktorá prešla trasu od Azorských ostrovov k európskemu kontinentálnemu šelfu. V laboratórnych podmienkach sa využívala hmotnostná spektrometria na analýzu molekulárneho podpisu rôznych typov plastov. Táto metóda umožnila identifikovať konkrétne polyméry aj v extrémne nízkych koncentráciách.  

Nanoplasty boli detegované vo všetkých analyzovaných hĺbkach až do hlbky 200 m, čo potvrdzuje ich všadeprítomnosť. Výskum preukázal, že tieto častice sa nachádzajú všade, od mierneho až po subtropické pásmo Atlantiku. Tento fakt naznačuje, že ekologický vplyv plastov bol doteraz v globálnych modeloch výrazne podhodnotený.

Hlavným zdrojom nanoplastov je fragmentácia väčších kusov plastu vplyvom slnečného žiarenia a pohybu vody. Ďalšie cesty zahŕňajú prítoky riek a atmosférický transport. Nanoplasty sa môžu do oceánu dostať aj vo forme dažďa alebo takzvanej suchej depozície, kedy drobné čiastočky prachu padajú priamo z ovzdušia na hladinu.

Vďaka svojej mikroskopickej veľkosti dokážu nanoplasty prenikať cez bunkové membrány a biologické bariéry. Štúdie potvrdili ich prítomnosť hlboko v telách morských živočíchov a dokonca aj v mozgovom tkanive ľudí. Keďže sú tieto častice prítomné v celom ekosystéme, dochádza k ich bioakumulácii od baktérií až po vrcholových predátorov.

Toxicita týchto častíc je vzhľadom na ich veľkosť kriticky vysoká. Nanoplasty majú v pomere k svojej hmotnosti obrovský povrch, na ktorý sa môžu viazať ďalšie škodlivé chemikálie. Ich všadeprítomnosť v oceánskych prúdoch znamená, že pred touto formou znečistenia neexistuje žiadna prirodzená úniková cesta.

Najväčšou výzvou v prípade nanoplastov je fakt, že ich nie je možné z oceánu spätne vyčistiť. Častice sú príliš malé a rozptýlené na to, aby existovala technológia schopná ich efektívneho zberu z voľnej vody. Jediným účinným riešením zostáva prevencia a radikálne zníženie produkcie plastov na globálnej úrovni.

Medzinárodné rokovania o obmedzení plastového odpadu sú podľa vedcov kľúčové pre zastavenie ďalšieho rastu nanoplastovej koncentrácie. Výskumný tím získal grant v hodnote 3 500 000 € na ďalšie rozširovanie výskumu do ostatných svetových oceánov. Predpokladá sa, že situácia v Pacifiku a Indickom oceáne bude vykazovať podobné alebo horšie parametre.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Zistenie skutočného rozsahu nanoplastovej kontaminácie mení priority v globálnej ochrane morí a zdravia.

Zdroj: sciencedaily.com foto: