37 rokov po Nežnej revolúcii: Od vkladnej knižky k investičnému bytu či realitným fondom.

Našinci majú dnes na výber desiatky možností, v investovaní však zostávajú konzervatívni

Pred rokom 1989 bol svet financií pre bežného človeka výrazne jednoduchší. Investovanie v dnešnom ponímaní bolo prakticky neexistujúce a úspory končili najmä na vkladných knižkách či sporožírových účtoch. Po Nežnej revolúcii prišla úplne nová éra, ale spolu s novými možnosťami aj kupónová privatizácia či neskoršie pády nebankových spoločností, ktoré ovplyvnili vzťah Sloveniek a Slovákov k investovaniu na ďalšie desaťročia. Dodnes preto pri ukladaní peňazí preferujeme najmä to, čo poznáme a čomu dôverujeme. Pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie sa 365.invest pozrel na to, prečo a ako sa našinci stavajú k investíciám do realít.

Pred rokom 1989 fungoval v Československu centralizovaný bankový systém podriadený štátnej ekonomike. Ponuka produktov pre obyvateľstvo bola obmedzená predovšetkým na vkladné knižky, bežné účty, sporožíro a rôzne účelové formy sporenia. Investičné produkty, ako ich poznáme dnes, boli pre bežnú domácnosť prakticky mimo hry.

Porevolučné roky naučili investorov opatrnosti

Situácia sa zásadne zmenila po roku 1989. Deväťdesiate roky priniesli vznik kapitálového trhu aj prvé masovejšie skúsenosti ľudí s investovaním. Typickým príkladom bola kupónová privatizácia, v rámci ktorej sa akcie štátnych podnikov dostali do vlastníctva širokej verejnosti. Nasledoval však aj rozmach a následné otázne praktiky nebankových spoločností, kde mnohí prišli o svoje úspory. Tieto skúsenosti sa premietli do opatrnosti, ktorá je v investičnom správaní našincov viditeľná dodnes.

Nehnuteľnosť ako synonymum istoty

Aj profil investora sa postupne menil. Kým typický investor v 90. rokoch mal nad 50 rokov a medzi jeho najčastejšie možnosti zhodnocovania a ukladania peňazí patrili nehnuteľnosti, vkladné knižky a sporožíra, akcie domácich podnikov a nebankové investičné produkty, dnes má priemerný investor necelých 40 rokov a okrem nehnuteľností využíva termínované vklady, dôchodkové fondy a akciové, dlhopisové a realitné fondy.

Hoci je investovanie dostupnejšie ako kedykoľvek predtým, skúsenosť s ním stále nemá veľká časť populácie. Jedna vec sa pritom naprieč desaťročiami príliš nezmenila. Slováci a Slovenky majú silný vzťah k vlastníctvu nehnuteľností. Tie historicky tvorili a stále tvoria významnú časť majetku domácností a v očiach mnohých ľudí predstavujú zrozumiteľnú a hmatateľnú formu uchovania hodnoty.

„Možnosti, ktoré má dnes bežný človek pri investovaní, sa s obdobím pred rokom 1989 nedajú porovnať. Technológie tiež odstránili veľkú časť bariér a investovať sa dá pravidelne, jednoducho a od relatívne malých súm. Naše rozhodovanie však stále výrazne ovplyvňuje história. Slovák chce predovšetkým rozumieť tomu, kam peniaze vkladá a kúpu nehnuteľnosti preto vníma ako niečo konkrétne a dôveryhodné,“ hovorí Radko Rozum, Šéf produktov a podpory predaja v 365.invest.

To sa prejavuje aj v spôsobe, akým Slováci a Slovenky uvažujú o nehnuteľnostiach. Priamy nákup bytu je pre mnohých intuitívnejší a zrozumiteľnejší než investícia prostredníctvom finančného produktu. Investičný byt však vyžaduje vysoký vstupný kapitál, prípadne financovanie úverom a prináša so sebou starostlivosť o prenájom, nájomníkov či samotnú nehnuteľnosť.

Realitný fond ako alternatíva k vlastnému investičnému bytu

Alternatívou pre človeka, ktorý chce mať časť svojich peňazí naviazanú na realitný trh, ale nechce alebo nemôže kupovať dom alebo byt, môže byť realitný podielový fond. Umožňuje investovať aj od menších súm a prostredníctvom jedného produktu sa podieľať na portfóliu viacerých nehnuteľností. Popularitu týchto fondov potvrdzujú aj dáta, Slováci a Slovenky do nich investujú trikrát častejšie ako zvyšok Európy.

„Vývoj posledných 37 rokov tak ukazuje zaujímavý paradox. Kým investičné možnosti sa od Nežnej revolúcie zmenili zásadne, finančné návyky a vzťah ľudí k riziku sa menia pomalšie. Od vkladných knižiek sme sa dostali k ETF, kryptomenám či realitným fondom, no potreba vlastniť niečo hmatateľné a dôvera v nehnuteľnosti zostávajú jednou z najstabilnejších charakteristík slovenského investora,“ dopĺňa Radko Rozum.

O 365.invest:
Sme slovenská správcovská spoločnosť, súčasť Skupiny KBC, ktorá pôsobí na slovenskom trhu už od roku 1995. Našu cestu sme začali ako Prvá penzijná správcovská spoločnosť, v júli 2021 sme sa stali správcovskou spoločnosťou 365.invest. Ambíciou spoločnosti je vytvoriť bránu do sveta investícií, vďaka ktorej bude téma investovania jednoduchšia, prehľadnejšia a pritom sa stane pre klientov aj zdravým návykom pre efektívne zhodnotenie osobných financií. Viac na www.365invest.sk.