Ak všetci používajú rovnakú AI, prečo niektoré produkty vyhrávajú?
Rovnaké nástroje generatívnej AI dnes používajú tímy, pozostávajúce z niekoľkých ľudí, startupy aj veľké firmy. To však neznamená, že dvaja konkurenti s rovnakým nástrojom postavia rovnako dobrý produkt. O úspechu už nerozhoduje tempo vývoja, ale schopnosť určiť, čo má zmysel stavať, čo zveriť osvedčeným službám a ako systém pripraviť na rast. Zlá voľba sa často prejaví až neskôr: narastajúcim technickým dlhom a vysokými účtami za prevádzku.
V technológiách roky platilo, že vyhráva ten, kto dokáže stavať rýchlejšie. AI tento prístup zmenila: ak majú všetci k dispozícii rovnaké modely, skoršie uvedenie produktu na trh už o úspechu nerozhoduje.
Skutočnou previerkou sa tak stáva ostrá prevádzka: ako aplikácia zvládne prvých zákazníkov a ich dáta, či si poradí s vyššou záťažou a či ustojí ďalšie úpravy. „Prístup k výkonným AI modelom sa rýchlo stáva bežnou komoditou. Konkurenčnú výhodu preto dnes majú firmy, ktoré sa dokážu správne rozhodnúť, akým smerom produkt rozvíjať a do čoho sa vôbec nepúšťať,“ hovorí Adam Hamšík, CEO a spoluzakladateľ cloudovej spoločnosti Labyrinth Labs.
Príklad ponúkajú firmy Windsurf a Lovable. Obe svoje aplikácie postavili a rýchlo naškálovali s pomocou AI. Kým prvá ponúkala kódovaciu platformu pre vývojárov, druhá sa s podobným konceptom zamerala na ľudí bez programátorských skúseností.
V decembri 2025, pätnásť mesiacov po spustení, Lovable dosiahol s maržou v nižších desiatkach percent valuáciu 6,6 miliardy dolárov. Windsurf medzitým pre zlý odhad trhu vynaložil na získanie každého klienta niekoľkonásobne viac, než koľko na ňom zarobil. A hoci medzi svojich klientov radil napríklad Palantir či Nvidiu, v júli 2025 ho napokon odkúpili spoločnosti Google a Cognition.
Rovnaké štartovacie podmienky, úplne opačný výsledok.
Viac funkcií neznamená lepší produkt
Nízka cena samotného kódu navyše vytvára nový problém: firmy ho môžu vyrábať podstatne viac, než sú schopné rozumne kontrolovať a udržiavať. Vývojári sa tak v posledných rokoch premenili na editorov, ktorí posudzujú výstupy umelej inteligencie. Podľa štúdie spoločnosti LinearB z roku 2026 sa do aplikácií dostane len 32,7 % návrhov vytvorených s pomocou AI (oproti 84,4 % pri čisto ľudskej práci).
Dôvodom je aj to, že umelá inteligencia má tendenciu kód nafukovať. Jej výstupy sú takmer trikrát rozsiahlejšie než tie od ľudí. A v priemere trvá päťkrát dlhšie, kým sa niekto k ich kontrole dostane.
Lacnejší vývoj zvádza k bezhlavému pridávaniu funkcií. Rýchlo narastajúce množstvo kódu a služieb však zvyšuje nároky na údržbu, a ak firma architektúru nestráži, začne sa hromadiť technický dlh.
Hamšík rozdeľuje technické rozhodnutia na tie, ktoré sa dajú neskôr ľahko zmeniť, a na tie, ktoré za firmou obrazne zaklapnú ako dvere. Do druhej skupiny radí napríklad rozhodnutie, ako bude aplikácia ukladať a prepájať dáta alebo ako sa rozdelí prevádzka v cloude. Neskoršia prestavba týchto základov netrvá dni, ale mesiace.
„Jeden z našich klientov prevádzkoval v cloude 520 služieb a mesačne za ne platil 35-tisíc dolárov. Prestavba nám zabrala pol roka a zákazník na ňu musel vyčleniť svojich odborníkov práve vo chvíli, keď firma začala rýchlo rásť,“ popisuje Hamšík.
Na rozsah problému poukazuje prieskum konzultačnej spoločnosti Protiviti, ktorý prebehol medzi viac ako tisíckou manažérov z technologických firiem. Takmer 70 % organizácií podľa neho vníma technický dlh ako výraznú prekážku rozvoja. Oslovené spoločnosti navyše odhadujú, že na jeho vyriešenie by museli vyčleniť v priemere 30 % rozpočtu IT oddelenia a 21 % jeho pracovníkov.
Čo stavať vlastnými silami?
Labyrinth Labs preto firmám odporúča sústrediť vlastné sily na vývoj funkcionalít, ktoré ich v očiach zákazníkov odlišujú, a podporné služby – ako napríklad prihlasovanie používateľov, zaistenie online platieb alebo prevádzku aplikácie v cloude – prenechať špecialistom. Tým sa vyhnú tomu, že sa im rýchlo a lacno vyrobený kód neskôr predraží nákladnou údržbou.
„Nemá zmysel vyvíjať s AI riešenia, ktoré už fungujú a pri ktorých vám tretia strana zaručí bezproblémový chod. Ak chcete znížiť účet za cloud, pýtajte sa inžinierov, nie účtovníkov. Dobrá cena vychádza z dobrej architektúry, nie z vyjednávania s dodávateľom,“ uzatvára Hamšík.
O Labyrinth Labs
Spoločnosť Labyrinth Labs sa špecializuje na navrhovanie a tvorbu robustných, škálovateľných platforiem, ktoré firmám umožňujú efektívne využívať cloudovú infraštruktúru. Ako tím skúsených DevOps inžinierov ponúka komplexné cloudové služby vrátane migrácie, optimalizácie existujúcich systémov a rýchleho spustenia nových projektov. Ich inovatívna platforma LARA pomáha urýchliť uvedenie digitálnych produktov a služieb na trh tým, že namiesto náročného budovania infraštruktúry od základov poskytuje hotové modulárne riešenia. Tento prístup nielenže eliminuje výpadky a optimalizuje náklady, ale tiež uvoľňuje interné zdroje, takže sa spoločnosti môžu sústrediť na svoj kľúčový biznis a inovácie.
