Samsung_03 Samsung_03 Samsung_03 Advertisement

Ako dlho trvá naša imunita po prekonaní COVID-19? Od 35 dní až po 40 rokov

3

Vedci v Singapure vytvorili algoritmus na predpovedanie dĺžky imunity na COVID-19 a zistili, zistili, že u niektorých ľudí môže trvať iba 35 dní, u iných až štyri desaťročia. V dôsledku toho ľudia, ktorí sa zotavili z ochorenia, môžu byť opätovne infikovaní, uviedol profesor Wang Linfa, zodpovedný autor štúdie zverejnenej v The Lancet Microbe. Tento poznatok obmedzuje životaschopnosť stratégie prirodzenej kolektívnej imunity. Vedci v štúdii však poukázali aj na to, že ubúdajúce protilátky nie vždy znamenajú ubúdanie imunity.

Ľudia s nízkou hladinou neutralizujúcich protilátok môžu byť stále chránení pred COVID-19, ak majú silnú imunitu T-buniek. V singapurskej štúdii sledovali vedci z lekárskej fakulty univerzity Duke-NUS, Národného centra pre infekčné choroby (NCID) a Laboratória pre infekčné choroby Agentúry pre vedu, technológiu a výskum (A * Star) 164 pacientov s COVID-19 najmenej šesť mesiacov po ich infikovaní.

Za ten čas analyzovali vzorky krvi na prítomnosť neutralizujúcich protilátok proti koronavírusu, ako aj T-buniek a signálnych molekúl imunitného systému. Výskumníci zistili, že u niektorých ľudí neutralizujúce protilátky, kľúčová časť imunitného systému, rýchlo slabli, u iných klesali pomaly. A u niektorých neutralizačné protilátky pretrvávali.

KON - RAD

Vo všeobecnosti platí, že čím závažnejšie bolo ochorenie na COVID-19, tým pravdepodobnejšie budú hladiny neutralizujúcich protilátok pretrvávať. U tých, ktorí mali len mierne ochorenie, neutralizujúce protilátky rýchlejšie ubúdajú. Výskumný tím na základe algoritmu strojového učenia predpokladá, že životnosť protilátok neutralizujúcich koronavírus môže siahať od 35 dní až do 41 rokov.

Profesor Wang uviedol, že pretrvávanie imunity sa dá presne určiť iba na individuálnej úrovni. Sú na to potrebné tri údaje. „Potrebujeme odobrať vzorky krvi počas infekcie, tri mesiace po infekcii a šesť mesiacov po nej, tak dokážeme predpovedať, či ste imúnny proti covidu a po koľko mesiacov alebo rokov,“ vyjadril sa Wang. V štúdii vedci roztriedili pacientov do piatich skupín. V „negatívnej skupine“ boli ľudia (asi 11,6 % účastníkov štúdie), u ktorých sa vôbec nevyvinuli detegovateľné neutralizujúce protilátky.

Skupina s „rýchlym ubúdaním“ (o niečo menej ako 27 %) mala spočiatku rôzne hladiny protilátok, ktoré však rýchlo klesali. Skupina s „pomalým ubúdaním“ (29 %) mala aj po šiestich mesiacoch pozitívny test na protilátky. Takmer tretina účastníkov patrila do „perzistentnej“ skupiny, ktorá šesť mesiacov po infekcii vykazovala iba malé zmeny v hladinách protilátok. A napokon tu bola neobvyklá skupina troch ľudí s „oneskorenou reakciou“. Tí preukázali výrazný nárast neutralizujúcich protilátok mesiace po zotavení z ťažkej choroby.

Kľúčovým zístením štúdie je to, že životnosť funkčných neutralizujúcich protilátok proti Sars-CoV-2 sa môže veľmi líšiť a je dôležité ju monitorovať na individuálnej úrovni. Jedno z obmedzení štúdie spočíva v tom, že jej účastníci mali priemerný vek 44 rokov. Pritom starší dospelí alebo deti môžu mať odlišné imunitné profily.

Tím však takisto zistil, že pacienti zo všetkých skupín vrátane tých, ktorí nemali detegovateľné neutralizujúce protilátky, si udržali imunitu na úrovni T-buniek šesť mesiacov po infekcii. Neutralizujúce protilátky sú totiž iba časťou imunitnej odpovede organizmu, ďalšiu časť tvoria T-bunky. Vedci si teraz začínajú uvedomovať dôležitosť T-buniek v boji proti COVID-19, pretože tieto bunky si môžu „pamätať“ patogén po celé desaťročia a môžu sa aktivovať pri novej infekcii.

Profesor Antonio Bertoletti z Duke-NUS, ktorý bol tiež zapojený do štúdie, v predchádzajúcom výskume spolu s tímom vedcov zistil, že u 23 osôb, ktoré mali v roku 2003 ťažký akútny respiračný syndróm (SARS), sa v poslednom čase zistilo, že stále majú T-bunky, ktoré rozpoznávajú vírus spôsobujúci SARS, a to aj 17 rokov po infekcii. Na rozdiel od protilátok sa T-bunky dajú ťažšie detegovať a študovať a niektoré klasické vakcíny, ako napríklad vakcína proti sezónnej chrípke, sa väčšinou spoliehajú na tvorbu protilátok.

Prítomnosť imunity na základe T-buniek poskytuje nádej na dlhodobejšiu ochranu. Bude si to však vyžadovať viac štúdií a času na potvrdenie epidemiologických a klinických dôkazov. Výskum teda nedáva jednoznačnú odpoveď o trvaní našej ochrany. Ľudia na infekcie reagujú odlišne a rôznymi ochrannými imunitnými odpoveďami. Pochopenie základu týchto rozdielov pomôže v budúcnosti vytvoriť lepšie vakcíny.

Zdroj: thestar.com.my.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

3 komentáre

dávno sú šeci zaočkovaní, čo sa dotkli obálky z pošty, od kuriéra cez kožu prešlo reakcia na: Ako dlho trvá naša imunita po prekonaní COVID-19? Od 35 dní až po 40 rokov

11.4.2021 12:04
dávno sú šeci zaočkovaní, čo sa dotkli obálky z pošty, od kuriéra cez kožu prešlo
Reagovať

Je to zaujímavé s tým kovid a cestami do Ruska, cesty do Ruska Danko verzus Matovič: reakcia na: Ako dlho trvá naša imunita po prekonaní COVID-19? Od 35 dní až po 40 rokov

8.4.2021 14:04
Je zaujímavé ako opozícia kritizovala Andreja Danka, že sa Rusom tlačí do kakáča, práve kvôli Dankovým cestám do Ruska. A bác karta sa obrátila: Matovič dnes rokuje v Moskve ako kedysi Danko. Žiada SputnikV, ktorý je podľa slov redaktora televízie TA3 súčasťou hybridnej vojny Rusov proti západu. Tak, čo v tom SputnikuV je? Žeby také nanotechnológie, ktoré dokážu v prípade vojny vypnúť slovenského človeka cez miechu? Lebo o tomto aj na tomto webe boli špekulácie v komentároch. Premiér Heger vraví, že v prípade, ak ide o zdravie treba zabudnúť na vojny, ale pochybujem že Rusi to do SputnikaV nezabudovali. Veď na tomto webe bolo v komentároch, že niekoho ovládal niekto neznámy pomocou nanotechnológií, menovite: visel mu na želanie a šťukalo to. A čo, ak si vpichneme SputnikV a ochrnie nám trebárs také srdce? To by sme umreli, však? Je podozrivé, že Rusi nechcú dodať k ich vakcíne žiadnu dokumentáciu a tak ŠÚKL len bezmocne jachtá, že nič nemôžu komplexne overiť. Tak sú tam tie nanodrony, či nie??? Lebo ľudia na Slovensku si už zažili svoje s chemikáliami ovládanými elektromagnetickým poľom wifi, či mobilná sieť. A tak je otázkou: Čo si dáme dobrovoľne vpichnúť do tiel? Ruské nanity? A kto ich bude potom ovládať? A bude ľuďom opäť visieť na želanie armády? Skutok sa nikdy nestal, však? Ale i to mi pripomína predošlé vlády :)
Reagovať

RE: Za vlády Matoviča sa lepšie žije (; reakcia na: Je to zaujímavé s tým kovid a cestami do Ruska, cesty do Ruska Danko verzus Matovič:

11.4.2021 13:04
Za vlády Matoviča sa lepšie žije. Za vlády smeru to bola hrôza.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať