Pozrite sa, ako sa krídlo Airbusu ohlo o viac ako päť metrov bez toho, aby prasklo
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Inžinieri Airbusu otestovali krídla A350 na absolútnu hranicu ohybu.
-
Krídla sa počas certifikačného testu preukázateľne ohli o 5,2 metra.
-
Extrémna flexibilita je zámerná vlastnosť, ktorá pohlcuje turbulencie.
Pre väčšinu cestujúcich v komerčných lietadlách je to znepokojujúci pohľad. Počas preletu silnou turbulenciou stačí pozrieť z okna a sledovať, ako sa dlhé krídla lietadla zdanlivo nebezpečne ohýbajú a trasú. Tento desivý pohľad však nie je znakom zlyhania, ale dôkazom jedného z najväčších triumfov moderného leteckého inžinierstva.
Spoločnosť Airbus nedávno demonštrovala, kam až táto flexibilita môže zájsť, keď podrobila svoj model A350 XWB brutálnemu záťažovému testu. V kontrolovanom experimente inžinieri pripevnili na testovací drak lietadla A350 sériu káblov a hydraulických systémov.

Zdroj foto: Insider
Cieľom nebolo len zistiť, či krídlo niečo vydrží, ale nájsť jeho absolútny limit. Pomocou týchto zariadení začali na krídla aplikovať extrémne sily, ťahajúc ich hore a dole, aby simulovali podmienky ďaleko za hranicou bežnej prevádzky. Výsledok tohto plánovaného mučenia bol pre laika takmer neuveriteľný.
Inžinieri zaznamenali, že maximálna vertikálna deformácia, teda posun špičky krídla oproti jeho pokojovej polohe, dosiahla neuveriteľných 5,2 metra. Moderné krídla sú zámerne navrhnuté tak, aby sa ohýbali pod tlakom, namiesto toho, aby zostali rigidné.
Pevná, nehybná štruktúra by pri extrémnom tlaku jednoducho praskla alebo sa zlomila. Flexibilné krídlo, naopak, dokáže absorbovať a bezpečne rozložiť obrovské množstvo energie. Či už ide o sily vztlaku pri štarte, nečakané poryvy vetra alebo dokonca tvrdšie pristátie, ohybné krídlo chráni integritu celého lietadla.
Tieto statické testy nie sú len marketingovým cvičením. Sú kľúčovou a povinnou súčasťou certifikačného procesu, ktorý vyžadujú globálne letecké úrady ako Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) a americká Federálna letecká správa (FAA).

Zdroj foto: Insider
Bez úspešného absolvovania týchto deštruktívnych testov nemôže byť lietadlo vôbec schválené pre komerčnú prevádzku. Testy sú navrhnuté tak, aby zámerne prekročili maximálne sily, s ktorými sa lietadlo môže teoreticky stretnúť počas celej svojej životnosti.
Cieľom je nájsť bod zlomu a identifikovať akékoľvek potenciálne problémy skôr, ako by sa mohli vyskytnúť tisíce metrov nad zemou. Tento konkrétny test A350 nebol len o sledovaní ohybu. Bol to masívny zber dát, pri ktorom inžinieri monitorovali deformácie v reálnom čase pomocou viac ako desaťtisíc meracích kanálov.

Zdroj foto: Insider
Tieto údaje sa následne porovnávajú s počítačovými modelmi použitými pri návrhu, aby sa potvrdilo, že digitálne simulácie presne predpovedajú realitu. Čo však umožňuje takýto extrémny ohyb? Odpoveďou je materiál.
Viac ako polovica celej konštrukcie A350 XWB, vrátane kompletného plášťa krídel a väčšiny trupu, je vyrobená z kompozitov vystužených uhlíkovými vláknami (CFRP). Airbus má s týmito materiálmi desaťročia skúseností, počnúc malými časťami ako spojlery na modeli A310 v roku 1983 až po zavedenie kompozitov na primárne štruktúry na neskorších modeloch.
Kompozitné materiály ponúkajú oproti tradičnému hliníku oveľa lepší pomer pevnosti k hmotnosti a zároveň umožňujú túto kritickú úroveň flexibility. Pre porovnanie, konkurenčný Boeing 787, ktorý je tiež z veľkej časti postavený z kompozitov, dosiahol pri svojom záťažovom teste v roku 2010 ohyb krídla až 7,6 metra. Tieto čísla dokazujú, že flexibilita je základným princípom moderného dizajnu lietadiel.
Keď teda nabudúce poletíte a uvidíte, ako sa krídlo vedľa vás trasie a ohýba, môžete zostať úplne pokojní. Je to presne to, na čo bolo navrhnuté, a bolo testované na úrovniach, ktoré pri bežnom lete nikdy nezažije.
Zdroj: supercarblondie.com foto: depositphotos.com
Zobrazit Galériu