SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement

Ako funguje letisková ochrana?

Archív NXT
0

Teroristické útoky a každodenné útoky na ochranné firewally letiskovej infraštruktúry vyžadujú komplexné riešenia. Také, ktoré pasažier bežne v letiskovej hale nevidí, ale sú tam. Po sériách útokov na letiská a únosoch lietadiel sa zvyšuje zabezpečenie letísk a dnes už nie je cestovanie to, čo bývalo.

Na palubu si môžete zobrať len minimum tekutín, ideálne žiadne, nijaké ostré predmety (aktuálne sa zvažuje povolenie vreckových nožíkov na letoch v USA), a ak máte v príručnej batožine veľa elektroniky, ich vyťahovaniu na páse so skenerom sa nevyhnete. O tom vie PC REVUE naozaj svoje.

Médiami sa šíria rôzne správy o krachujúcich leteckých spoločnostiach, faktom však je, že cestujúcich medziročne pribúda. Kontrolou musia prejsť stovky miliónov ľudí a v priemere dvojnásobné množstvo batožín. Zvládať tento nápor nie je jednoduché a klasické skenery na letisku a kamerový systém musia úzko spolupracovať s IT oddelením letiska. Je potrebná konvergovaná infraštruktúra, ktorá nielenže zvládne aktuálny nápor, ale umožní aj rozšírenie infraštruktúry na pokrytie služieb a bezpečnosti v budúcnosti.

Priebeh kontroly

Ochrana sa začína už pred vstupom do letiskovej haly. Samostatne sa sledujú priestory pred halou a parkoviská, vnútrajšok budov a pristávacie dráhy vrátane ďalších pozemných priestorov letiska (tzv. servisné lokality). Možno ste si všimli, že letisko je viac organizované a aj napriek rozľahlosti prehľadnejšie ako infraštruktúra iných spôsobov dopravy. Základom je eliminovať vstup nežiaducich osôb do priestorov vyhradených len zamestnancom letiska alebo ochrany. Ani všetci zamestnanci nemajú voľný vstup kamkoľvek, len do vopred určených oblastí, pričom všetky vstupy a priechody sa monitorujú. Ak raz prejdete bezpečnostnou kontrolou, len s problémami (ak vôbec) sa dostanete späť na parkovisko letiska. Základom ochrany pred narušením sú vysoké steny, plexisklo, kde sa pohnete, a tak máte len minimálnu šancu vojsť niekam, kde by ste nemali.

Kamerový systém

Kamerový systém monitoruje aj pristávaciu dráhu a vzdialené okolie letiska. Následne vás začnú rozpoznávať kamery a špecializovaný softvér sa zameriava nielen na vašu tvár, ale aj celé telo. Akékoľvek podozrenie sa hlási letiskovej kontrole. Náhodnú alebo cielenú kontrolu príslušníka bezpečnosti spolu so psom na hľadanie výbušnín ste už možno zažili.

050121-C-9767K-083.jpg

Pes cvičený na rozpoznávanie výbušnín a chemických látok, tzv. jednotka K-9

V našom prípade niekoľkokrát. Nie je bolestivá, dostanete od ochranky letiska pokyn na zastavenie a počkáte na kontrolu vykonanú ich štvornohým miláčikom :-) (tzv. jednotky K-9). Softvér funguje pri rozpoznávaní znakov chôdze a na letisku sú bezpečnostné skenery aj mimo oblasti, v ktorej ich bežne čakáte, teda napríklad pri kontrole batožiny. Na základe spôsobu pohybu sa môžete dostať do hľadáčika podozrivých osôb. Podľa monitorovacieho systému na letisku sa dostanete do pozornosti aj v prípade, ak na WC prichádzate s kufríkom a odchádzate bez neho. Špeciálna pozornosť sa zameriava na odletové brány, kde pracovníci bezpečnosti vykonávajú dohľad v reálnom čase. Samostatnú kategóriu ochrany tvoria podporné časti, ako napríklad sklad leteckého paliva a oddelenie batožiny smerujúcej do podpalubia lietadla. Aby sa zabránilo narušeniu ochrany už pri vstupe, všetky autá vstupujúce do servisnej časti letiska sú kontrolované na prípadné výbušniny. Letisko má pripravené bariéry pre všetky veľkosti áut, teda aj zosilnené bariéry na okamžité zastavenie nákladného vozidla.

Bariera.jpg

Automatizovaná bariéra na diaľkové ovládanie - pri pokuse o nežiaduci prienik zastaví aj nákladné auto

Kto naozaj ste?

Základom je identifikácia cestujúceho. Výpočtové stredisko je napojené na systém CAPPS II (Computer Assisted Passenger Prescreening System), ktoré má za úlohu porovnávať ozajstnú identitu cestovateľa. Teda nielen na základe občianskeho preukazu či pasu v prípade krajín, kde sa vyžaduje tento doklad, ale aj na základe biometrických dát. Ak teda cestujete do USA, treba mať na skrátené cestovné víza biometrický pas, inak musíte žiadať o plnohodnotné víza na ambasáde. Najmenej obľúbená časť je vyzliekanie opaskov a vyberanie mincí a telefónov pred detektorom kovov. Ten funguje na princípe pulznej indukcie a používa cievku vo forme oblúka po celej jeho časti. Pri kontrole sa treba zastaviť v kontrolnom priestore a detektor vydá krátky pulz prúdu do cievky, čím vyvolá magnetické pole. Po jeho ukončení (celý proces trvá do 30 milisekúnd) sa polarita magnetického poľa obráti a vyšle signál do riadiacej jednotky. Človek dostane niekoľko desiatok pulzov za sekundu. Podľa typu a nastavenej citlivosti však môže ísť až o 1000 pulzov za sekundu. Na základe toho dokáže systém identifikovať kovové časti. Vo filmoch sú veľmi obľúbené scény s alobalom, pod ktorý skener nevidí. Na to zabudnite, aj alobal vyvolá magnetické pole zapríčinené elektrickým impulzom v cievke. Aj plátok liekov na bolesť hlavy vo vrecku vám teda môže predĺžiť kontrolu. Podľa veľkosti odrazeného impulzu sa zároveň určuje veľkosť kovového predmetu. Zvuky, ktoré vydáva napríklad ručný skener, sú priamo úmerné sile impulzu, a teda veľkosti kovového objektu.


Batožina cez röntgen

Ďalší segment kontroly je použitie röntgenových skenerov. Tie vysielajú lúče v rozsahu do 160 kV. Čím je napäťový strop vyšší, tým ďalej lúče prejdú. Každý materiál pohlcuje lúče viac alebo menej a na základe toho sa dá určiť, o aký typ ide. Rozlišujú sa a organické, anorganické a kovové materiály. Na monitore pracovníka sa zobrazuje naskenovaný obsah s rôznym sfarbením. Monitorovací softvér rozlišuje jednotlivé prechody lúča odlišnou farbou, a tak hneď vidieť, aký obsah je v batožine. Ako ochrana pred prenikajúcim žiarením je použité špeciálne kovové telo skenera. Takže radiácia nepreniká von, resp. iba v zanedbateľnej miere. Len podotýkame, že radiácia sa nachádza všade okolo nás a bunky z tela s ňou nemajú problémy. Inak je to, samozrejme, pri riadenej radiácii vyplývajúcej z rôznych žiarení. Poznáme alfa, beta a gama žiarenie. Posledné je najnebezpečnejšie a pri nesprávnom použití je pre človeka a ostatné živé organizmy smrteľné. Ak máte v batožine priveľa elektroniky, stáva sa, že ju musíte vybrať a prechádza skenerom ešte raz samostatne. Identifikácia hrozby je najzložitejšia pri takých zariadeniach, ako je napr. veľký fotoaparát. Možno ho budete musieť zapnúť na dôkaz správnej funkcionality. Na druhej strane ani toto nie je jednoznačný dôkaz, a tak existuje ešte chemický skener. Pracovník prejde vaše zariadenie handričkou, ktorá nasiakne zvyškami prvkov na jeho tele, potom ju skener vyhodnotí. Existuje aj sofistikovanejšia vec, a to samostatný prístroj GE Entry Sccan 4. Keď doň vstúpite, vystrelí na vás prúd vzduchu, ktorý sa potom analyzuje. Kovové materiály sa pritom prejavia. Ich sfarbenie sa líši v závislosti od výrobcu skenera, obyčajne oranžová farba reprezentuje organické materiály. Je to aj z toho dôvodu, že výbušniny sú väčšinou organické.

EntryScan.jpg

Skener schopný rozpoznať ukryté chemické látky aj ich zvyšky

Čo sa týka skenerov batožiny, v skladovom priestore, kde batožina putuje na správne miesto podľa destinácie pasažierov, sú ich nadrozmerné verzie. Dokážu prehľadať celú paletu naraz alebo dokonca aj celé nákladné auto bez potreby vykladať palety. V tomto oddelení by ste našli aj psov vycvičených na detekciu výbušnín a rôznych chemikálií. Takéto skenery identifikujú podozrivé predmety aj v rozloženom stave. To je samozrejmé, inak by bolo veľmi jednoduché prepašovať na palubu lietadla nožnice po oddelení ich častí, prípadne rozloženú strelnú zbraň.

Hor' sa na palubu

Už od roku 1970 používajú v USA program Air Marshals. Ide o bezpečnostných pracovníkov, ktorí sú prítomní priamo v lietadle. Od 11. septembra po útokoch na „dvojičky" sa ochrana ešte zosilnila. Nie je pravidlom, že na každom lete je prítomný príslušník ochranky prestrojený za bežného cestujúceho, ale odhaduje sa, že len 5 % letov v USA má takúto ochranku. Sú takí utajení, že o ich prítomnosti nevie ani posádka. Ako rozšírenie bezpečnosti majú dopravné lietadlá zámky na dverách kokpitu, aby sa zabránilo únosu jednotlivcom alebo skupinou, ktorá by vedela lietadlo ovládať. Oficiálne je zakázané používať slová ako únos, bomba, zbraň. Letový personál je vyškolený okamžite na tieto slová reagovať.

Ochrana proti hackerom

Zlyhanie počítačových systémov je poriadna nepríjemnosť nielen pre cestujúcich, ale hlavne pre letový dispečing. Kontrolná veža na letisku sa pekne vyníma nad budovami areálu, jej umiestnenie však nie je dizajnové, ale čisto praktické. V prípade výpadku systému treba zabezpečiť dobrú viditeľnosť na pristávacie aj odletové dráhy. Z hľadiska bezpečnosti má letisko niekoľko oddelených okruhov, a tak aj v prípade výpadku rezervačných systémov, terminálov check-in alebo elektriny navigačné centrum funguje ďalej. Do roku 2020 by mal v USA fungovať systém Automatic Dependent Surveillance-Broadcast, ktorý bude monitorovať a kontrolovať lietadlá vo vzdušnom priestore Spojených štátov. Nahradí radarové snímkovanie a bude fungovať na princípe GPS v reálnom čase. Zatiaľ sa o nástupcovi riadenia letovej prevádzky diskutuje, pretože má vo veľkej miere eliminovať potrebu koordinovania človekom. V takom prípade je aktuálna otázka ochrany proti hackerom, ktorí by sa mohli do systému nabúrať a pripraviť nežiaduce ohrozenie. Zatiaľ v systéme nie je dôveryhodné overenie pravosti toho, kto správy posiela. Klasický problém rušenia frekvencie je tu aj teraz a hrozí aj v budúcnosti. Bezpečnostní experti tvrdia, že útočník s rozpočtom do 2000 dolárov dokáže pridať do systému tzv. duchov a vytvoriť dojem väčšej letovej prevádzky falošnými lietadlami. Najväčšie riziko v súčasnosti aj do budúcnosti predstavujú mobilné rušičky. Menia lokalitu a veľmi ťažko sa zameriavajú.

Verdikt PC REVUE

Ochrana letového priestoru je kritický bod na každom letisku a podľa odborníkov z bezpečnostných agentúr sa stále podceňuje. Najväčší problém je zautomatizovanie prevádzky a zabezpečenie komunikácie medzi lietadlami a vežou. Ustrážiť 50 000 letov za hodinu v najvyťaženejších letiskách sveta rozhodne nie je drobnosť. Teraz si už dokážete predstaviť, že aj 10 ÷ 20-minútové meškanie je vcelku slušný výkon, ktorý pracovníci musia zvládnuť, zatiaľ čo vy si v pokoji čítate časopis pri odletovom termináli.


Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať