Digitálna gramotnosť na Slovensku 2023 – zaostrené na seniorov

Inštitút pre verejné otázky (IVO) so svojimi partnermi – spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture –  dnes predstavil výsledky dlhodobého analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku. Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Tohtoročný projekt sa zameriava na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

-

Z hľadiska adaptácie seniorov na moderné IKT je možné sledovať pomerne priaznivý trend – pokles podielu tých, ktorí sa odmietajú prispôsobovať a učiť ich ovládať. Kým pred desaťročím bolo takých až 50%, v súčasnosti je to len 23%. Na druhej strane, medzi seniormi, ktorí sa učia a prispôsobujú, stále prevažujú takí, ktorým to ide ťažko (42%). Naopak bezproblémovo zvláda IKT 35% z nich. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z marca 2023, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej výberovej vzorke 500 respondentov.

Za posledné roky stúpol aj celkový podiel užívateľov internetu medzi seniormi. Kým v roku 2018 dosahoval 46%, v súčasnosti využíva internet 70% z nich a blíži sa tak k priemeru celej dospelej populácie (86%). Pomerne pozitívne vyznieva aj fakt, že najväčší podiel tvoria každodenní užívatelia internetu (42%), pričom ďalších 17% seniorov tvrdí, že internet používa niekoľkokrát za týždeň. Výrazný „nepomer“ je však medzi intenzívnymi užívateľmi v preddôchodkovom (78%) a dôchodkovom veku (44%). Priepastné rozdiely možno tiež vidieť podľa vzdelania. Kým medzi respondentmi zo základným vzdelaním ho intenzívne využíva len 22%, medzi vysokoškolsky vzdelanými seniormi až 83%.

Najbežnejším info-komunikačným zariadením je pre seniorov smartfón. Celkovo ho využíva až  63% opýtaných. Druhým sa stal laptop alebo notebook (43%) a až na treťom mieste je klasický tlačidlový mobil (37%). Naopak stolné PC využíva 33% a tablet iba 23% seniorov. Na druhej strane významná časť opýtaných tvrdí, že má problém s ovládaním týchto zariadení. Sú to také zručnosti ako inštalovanie programov či nastavovanie základných funkcií (66%), používanie doplnkových/periférnych zariadení (56%), sťahovanie a odosielanie súborov/údajov (50%), nastavenie internetového pripojenia (47%) alebo využívanie elektronických služieb na internete (45%). Pre 40% predstavuje problém aj používanie bežných aplikácií (programov), a viac ako tretina avizuje problémy s ovládaním stolného počítača, notebooku, smartfónu a tabletu.

„Prieskum ďalej ukázal, že adaptačné schopnosti seniorov sú pomerne vysoko diferencované najmä z hľadiska jednotlivých sociálnych skupín a prostredí seniorov. Schopnosť a ochota prispôsobovať sa IKT klesá so stúpajúcim vekom respondentov, ich klesajúcim vzdelaním, klesajúcim sociálnym statusom domácnosti a ekonomickou aktivitou respondentov. Moderným technológiám sa teda ťažko prispôsobujú alebo ju programovo odmietajú najmä ľudia nad 65 rokov, seniori s najnižším vzdelaním, tí, ktorí v súčasnosti i v minulosti vykonávali rôzne manuálne profesie alebo pracovali v službách, či seniori s najnižším príjmom ich domácností“, uvádza analytik IVO Marián Velšic.    

Ďalšie údaje z prieskumu odhalili, že významným problémom pri využívaní moderných IKT je bezpečné správanie v kybernetickom priestore. Pre významnú časť seniorov je totiž typické ignorovanie bezpečnostných hrozieb. Štvrtina a v niektorých prípadoch až vyše tretina seniorov mnohé bezpečnostné zásady a opatrenia nepoužíva, a to aj napriek tomu, že ich pozná. Títo seniori pritom neignorujú iba opatrenia, ktoré vyžadujú isté skúsenosti a digitálne zručnosti, ale aj tie najjednoduchšie z nich, napr. neotvárať podozrivé e-maily, využívať antivírus, nezverejňovať citlivé osobné údaje, nespúšťať neoverené stránky či programy, či  nepoužívať jednoduché heslá a nepoužívať jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb. Za vysoko rizikové možno v tomto smere považovať najmä tie sociálno-demografické skupiny seniorov, ktoré majú nízke digitálne zručnosti a problémy s adaptáciou. Okrem laxného prístupu vidno aj pomerne silný deficit v edukácii. Niektoré formy ochrany užívatelia totiž vôbec nepoznajú. Ide najmä o tie, ktoré sú technicky viac náročné a sofistikované. Napríklad pravidelné sťahovanie aktualizácií, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia, nastavenie domáceho routera, využívanie viacfaktorovej autentifikácie, zálohovanie a šifrovanie údajov, využívanie firewallu či anti-spyware softvéru, vôbec nepozná približne 40% seniorov pracujúcich s modernou technikou, resp. internetom.

„Z hľadiska kyberbezpečnosti sú seniori pomerne neskúsenou skupinou. Najčastejšie sa stretávajú len so spamom a s phishingom v rôznych formách – teda s podvodnými telefonátmi, e-mailami, webstránkami, SMS-kami, ktoré sa od nich snažili vylákať citlivé informácie alebo priamo peniaze. S touto bezpečnostnou hrozbou má skúsenosť 43% z nich. Citeľne menej seniorov už uvádza skúsenosť s vírusmi, zneužitím osobných údajov, narušením súkromia, šírením hoaxov, nenávistným správaním či hackerskými útokmi. Na druhej strane, približne 35% tvoria tí, ktorí sa s uvedenými hrozbami ešte nestretli, no vedeli by ich rozoznať. Za výrazne rizikovú skupinu však možno považovať 44% seniorov, ktorí nevedia, či sa s takýmito hrozbami vôbec stretli – teda hrozby nevedia rozoznať“, dodáva Velšic.

Aktuálnym problémom v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú tiež rôzne formy informačnej manipulácie na internete, akými sú hoaxy, šírenie konšpirácií, propagandy, extrémistické ideológie a pod. Ako ukázali výsledky prieskumu, seniorov pred nimi ako-tak chráni len ich konzervatívny prístup k získavaniu informácií. Spomedzi širokého spektra možností ako sledovať informácie o súčasnom dianí v spoločnosti a vo svete sa totiž prevažujúca časť seniorov orientuje na tradičné médiá ako televízia či rozhlas. Na druhej strane, najmä pre tú časť seniorov, ktorá už aktívne získava informácie z rôznych internetových zdrojov, je typický laxný prístup. Jeden z kľúčových mechanizmov proti informačnej manipulácií v prostredí internetu –  overovanie pravdivosti informácie – totiž využíva v priemere iba 16% z nich. V porovnaní s inými médiami sú seniori výrazne opatrnejší iba pri tzv. alternatívnych médiách na internete, kde si pravdivosť informácií overuje asi polovica opýtaných. Ako problém sa ukázal aj sociálny prenos takto získaných informácií – zdieľanie. Hoci ho využíva iba polovica seniorov a prevažuje forma osobného zdieľania (osobné stretnutie/telefonický rozhovor), tí ktorí využívajú moderné formy (napr. cez sociálne siete, cez aplikácie alebo preposielanie liniek na webstránky mailom, SMS,...) si vo väčšine prípadov pravdivosť informácií, ktoré takto zdieľajú, vôbec neoverujú.   

„Prieskum poukázal na to, že seniori (najmä tí, ktorí sú v dôchodkovom veku) dostatočne nevnímajú zmysel a prínos IKT pre ich bežný život. S tým súvisí aj neochota a nezáujem takmer dvoch tretín z nich rozvíjať svoje digitálne zručnosti a vôbec zaujímať sa o  oblasť IKT. To z pohľadu budúcnosti bude pre túto skupinu znamenať ďalšie prehlbovanie digitálnej priepasti. Preto je kľúčová osveta, ktorá by sa mala zamerať na to, ako im IKT môžu pomôcť, zjednodušiť alebo zlepšiť život v konkrétnych životných situáciách. Okolo týchto životných situácií by malo byť aj postavené vzdelávanie seniorov, pričom prioritne po by mala byť adresovaná v obsahu takéhoto vzdelávania téma bezpečného používania IKT a bezpečného správania sa v online svete. Taktiež by som výsledky prieskumu odporučila do pozornosti organizáciám, ktoré plánujú alebo už aj realizujú vzdelávanie pre seniorov zamerané na rozvoj digitálnych zručností – z prieskumu vyplýva, že len veľmi malá časť seniorov javí záujem o vzdelávacie kurzy a kľúčovú rolu v tomto procese by na základe preferencií samotných seniorov mala zohrávať rodina a blízki ľudia. Toto je podľa mňa výzva, ktorá môže zásadne ovplyvniť potenciálny úspech rôznych vzdelávacích programov zameraných na rozvoj digitálnych zručností seniorov,“ konštatuje Alena Kanabová zo spoločnosti Accenture, ktorá je spolu so spoločnosťou Slovak Telekom jedným z dlhoročných partnerov prieskumu.      

„Milo nás prekvapili pozitívne zistenia, že záujem o naberanie digitálnych zručností má zvyšujúci sa trend, rovnako, že smartfón sa stáva primárnym nástrojom aj pre seniorov. Pripisujeme tomu fakt, že nová generácia seniorov, pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi, mala možnosť začať využívať moderné technológie priamo ako súčasť ich práce, alebo v rodine, napr. zabezpečením výpočtovej techniky pre svoje deti či už ako nástroj na hranie alebo prácu. Zvyšovanie digitálnych zručností sa potvrdzuje aj v Telekome, čoraz viac seniorov prechádza na elektronickú dokumentáciu a elektronickú faktúru. Z prieskumu vyplynulo, že bezpečnosť, či nástrahy spojené s využívaním moderných technológií idú ruka v ruke s potenciálnymi hrozbami, či skôr nevedomosťou, ktorá môže nastať. Tieto zistenia nám pomôžu lepšie zacieliť náš grantový program Zrelí na dobu digitálnu a do budúcna podporiť projekty, ktoré sa priamo venujú tejto problematike,“  zhodnotila výsledky prieskumu Tatiana Švrčková zo Slovak Telekomu.

Podrobnejšie informácie o výsledkoch prieskumu nájdete vo výskumnej správe na webovej stránke www.ivo.sk v sekcii Aktuality.

Metodologické údaje prieskumu

Dátum zberu údajov: marec 2023

Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum

Veľkosť vzorky: 500 respondentov starších ako 55 rokov

Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť,  veľkosť sídla, kraje SR

Metodika zberu dát: face-to-face interview zaznamenávané do elektronického dotazníka (CAPI)

O Inštitúte pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky (IVO) je nezávislým centrom pre analýzy otázok verejnej politiky a transformačných procesov spoločnosti. Generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí. Zverejňovaním svojich výskumných zistení IVO participuje na rozprave o dôležitých otázkach verejného záujmu. Poskytuje kritickú odbornú reflexiu a oponentúru riešení, ponúkaných rozmanitými spoločenskými aktérmi.

Inštitút pre verejné otázky, Baštová 5, 811 03 Bratislava   |   Tel: +421  904 548 204 |   www.ivo.sk   |   Facebook/institut.sk

Úvodné foto: by Anna Shvets: https://www.pexels.com/

Zobrazit Galériu