Slováci pri investovaní najviac dôverujú bankám

Cez krížový predaj však najčastejšie investujú do nákladnejších podielových fondov

Takmer polovici Slovákov (47 %), ktorí v súčasnosti investujú, boli na pobočke banky ponúknuté investičné produkty, hoci prišli riešiť niečo úplne iné. Až 43 % takúto ponuku prijalo pre výhodu na inom produkte, akým je napríklad výhodnejší balík služieb či zľava z poplatku. Cez banky pritom ľudia najčastejšie investujú do nákladnejších podielových fondov, ktoré sú často klientom predávané práve cez taktiku krížového predaja. Vyplýva to z prieskumu investičnej platformy Finax, ktorá odporúča pri výbere investičných produktov porovnávať najmä celkové ročné náklady fondov (tzv. TER), rovnako ako aj ich možné daňové výhody.   

Podľa prieskumu[1] investičnej spoločnosti Finax dôverujú Slováci pri získavaní rád o investovaní najviac bankám (31,97 %). Nasledujú finanční poradcovia (29,29 %) a rodina či priatelia (28,28 %). Banky sú s klientmi v pravidelnom kontakte pri správe ich osobných financií, a preto im prirodzene ponúkajú aj ďalšie produkty v rámci krížového predaja.

S tzv. cross-sellingom, teda stratégiou predaja, pri ktorej sa snaží predajca predať svojmu zákazníkovi nejaký ďalší produkt, má skúsenosť veľká časť klientov bánk. Takmer polovici z nich bol na pobočke ponúknutý investičný produkt, hoci prišli kvôli celkom inej službe. Približne tretina ľudí pritom uviedla, že investícii úplne nerozumela. Celkovo 43 % z ľudí, ktorí v súčasnosti investujú, využili investičný produkt v banke aj preto, že vďaka nemu získali výhodu na inom produkte.

Pri výbere sa oplatí porovnať poplatky aj dane

„Aj keď s bankou riešime bežný účet či hypotéku, je dobré uvedomiť si, že pri investovaní sa oplatí porovnať aj iné možnosti. Pri investičných produktoch odporúčam všímať si najmä číslo TER, teda ukazovateľ celkových ročných nákladov investičného fondu,“ vysvetľuje Radoslav Kasík, expert na investovanie vo Finaxe.

Investovanie cez banky aktuálne využíva najpočetnejšia skupina ľudí, a to 37,3 % populácie. Najčastejšie ide o podielové fondy, do ktorých investuje 35 % bankových klientov. Nasledujú akcie (18 %), dlhopisy a ETF fondy (oboje po 16 %), ktoré cez banky využíva len približne polovica voči tým, čo siahajú po podielových fondoch. Prostredníctvom investičných platforiem naopak investuje do ETF fondov až 66 % ľudí.

„Celková nákladovosť (TER) sa pri bankových podielových fondoch často pohybuje v rozmedzí 1 až 3 %, v niektorých prípadoch aj viac. Pri niektorých fondoch existujú aj vstupné a výstupné poplatky či poplatky za výkonnosť. Pre porovnanie, náklady na správu ETF fondov sa spravidla pohybujú od 0 do 1%  ročne , preto predstavujú nákladovo efektívnejšiu alternatívu,“ dopĺňa Kasík.

Výsledné zhodnotenie investície navyše zásadne ovplyvňujú dane. Kým zo zisku v klasických a realitných podielových fondoch, rovnako ako z úrokov pri firemných dlhopisoch, musí investor štátu odviesť 19-percentnú daň, pri ETF fondoch obchodovaných na burze získava veľkú výhodu. Či už ide o bežné indexové, alebo realitné ETF fondy, po jednom roku držania je zisk od dane pre slovenských daňových rezidentov úplne oslobodený.

„Zohľadňujúc dane a poplatky sú pre drvivú väčšinu bežných ľudí z dlhodobého hľadiska najefektívnejším riešením široko diverzifikované indexové ETF fondy. Sú jednoduché, majú nižšie poplatky a po roku držania sú oslobodené od dane z príjmu,“ uzatvára Kasík.