Digitálna gramotnosť na Slovensku sa zvýšila, ide nám to však tažšie

Inštitút pre verejné otázky (IVO) predstavil dnes výsledky dlhodobého analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku. Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Tohtoročný projekt bol realizovaný vďaka podpore spoločností Slovak Telekom a Accenture.

Podiel digitálne gramotných, teda takých, ktorí majú aspoň elementárne skúsenosti s ovládaním moderných informačných technoló-gií, je v súčasnosti 83%. Za posledné roky významnejšie stúpol najmä podiel respondentov, ktorí deklarujú, že majú skúsenosti s prácou na prenosnom počítači, tablete či smartfóne, a s rôznymi typmi elektronických služieb a komunikačných technológií. V súčasnosti tvoria už viac ako tri štvrtiny populácie. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z februára 2020, ktorý sa uskutočnil na výberovej vzorke 1 073 respondentov starších ako 14 rokov.

Nestúpol však iba podiel respondentov s takýmito skúsenosťami. Zvýšila sa aj úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Úroveň 29 digitálnych zručností, ktoré súhrnne meria tzv. index digitálnej gramotnosti, dosiahla hodnotu 0,53 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoje zručnosti dostala 53 zo 100 možných bodov.

Od posledného prieskumu v roku 2013 došlo k najvýraznejšiemu zlepšeniu najmä v oblasti elektronickej komunikácie – v takých technológiách ako sociálne siete, chat/videochat, elektronická pošta, komunikácia cez SMS/MMS či diskusné skupiny a fóra. Obdobné zlepšenie deklarujú respondenti aj v práci s informáciami a elektronickými službami, pričom najvýraznejší posun vidno v zvládaní internet-bankingu a e-shoppingu. No zlepšili sa tiež v ďalších zručnostiach – v práci s formulármi, tlačivami a dotazníkmi, v downloade/uploade súborov alebo vo vyhľadávaní rôznych informácií cez internet a počítačové siete. Ďalšou oblasťou, kde došlo za posledných sedem rokov k zlepšeniu, je ovládanie hardvéru. Napríklad pripojenie počítača k internetu (cez WiFi, modem, LAN,...), práca so skenerom, ale aj práca s klasickým PC, notebookom či modernými dotykovými zariadeniami ako smartfóny a tablety.

Komparatívne s ostatnými zručnosťami sú najslabším článkom digitálnej gramotnosti tie, ktoré sa dotýkajú práce so softvérom, resp. aplikáciami. Respondenti sa najmenej zlepšili v práci s textovým editorom, tabuľkovým procesorom, grafickým editorom, multimediál-nym softvérom, či internetovým prehliadačom.

„Napriek celkovo pozitívnemu vývoju na úrovni celej populácie je úroveň digitálnych zručností v rôznych sociálnych prostrediach dlhodo-bo diferencovaná. Problémy v zvládnutí modernej techniky, alebo úplná rezignácia na jej využívanie, sa v súčasnosti týka predovšetkým seniorov, ľudí s nízkym vzdelaním (ZŠ a SŠ bez mat.), nízko kvalifikovaných pracovníkov, nezamestnaných, respondentov z domácností s najnižšími príjmami a obyvateľov najmenších obcí“, hovorí autor projektu Marián Velšic.
Ďalším problémom digitálnej gramotnosti je adaptácia – prispôsobovanie sa novým trendom v oblasti infotechológií. Dlhodobé ma-povanie od roku 2005 ukázalo, že pozitívny trend sa v posledných piatich rokoch zhoršil. Podiel ľudí, ktorí sa adaptujú viac-menej bezproblémovo, nepribúda. V súčasnosti je ich 59%. Naopak stúpa podiel tých, ktorí avizujú, že práca s IKT im ide ťažko alebo skôr ťažko. Kým v roku 2015 bolo takých iba 17%, v roku 2020 predstavoval ich podiel už 27%.
„Za takouto zmenou treba vidieť najmä zvýšený vonkajší tlak spoločnosti na digitálne zručnosti. Modernizácia na pracovisku (zavádzanie nového hardware, software, technológií), postup v kariére, zmena pracovného zaradenia, hľadanie nového zamestnania, rozbiehanie podnikania či živnosti, to všetko bolo hnacím motorom adaptácie na prahu nového milénia. Podobný význam mali pre mladšiu časť populácie najmä zmeny v škole, resp. vzdelávacom systéme. V posledných rokoch však predstavujú takýto tlak hlavne zmeny v cenách a dostupnosti užívateľsky atraktívnych technológií (notebooky, tablety, smartfóny, smart TV, wearables, set-top-boxy,...) podporované širokým spektrom komerčných i verejných e-služieb, resp. ich obsahom. Vlastniť a zvládať IKT sa tak stalo istou spoločenskou normou. Niektoré skupiny obyvateľstva ktoré doteraz „odolávali“, sú s takouto normou každodenne konfrontovaní a prinútení nadobudnúť aspoň základy digitálnej gramotnosti. Keďže ide o ľudí, ktorí doteraz žiadny kontakt s informačnými technológiami nemali, celkom logicky spadajú do kategórie tých, čo sa IKT prispôsobujú ťažko“, dodáva M. Velšic.

Partneri o projekte

„Napriek pozitívnemu trendu v oblasti digitálnej gramotnosti máme stále veľký priestor na zlepšenie zručností, ktoré súvisia so schopnos-ťou rozumieť technológiám a dátam. Zručností, ktoré budú vedieť technológie spoluvytvárať a využívať ich užitočne. Práve tieto ‘pokroči-lé‘ digitálne zručnosti budú kľúčové pre budúce uplatnenie sa mladej generácie. Budovanie digitálnych kompetencií je pritom jednou z oblastí, kde naše školstvo zaostáva najviac. Preto sa spolu s ďalšími technologickými firmami angažujeme vo viacerých iniciatívach zameraných na zvyšovanie digitálnych kompetencií, najmä mladej generácie“, hovorí Tatiana Švrčková, manažérka spoločenskej zodpo-vednosti Slovak Telekom.

Alena Kanabová, riaditeľka pre firemné občianstvo Accenture na Slovensku dodáva: „Aj v Accenture vnímame dôležitosť investície do budovania digitálnych kompetencií a realizujeme viaceré projekty v tejto oblasti. Najnovšou iniciatívou, ktorá vznikla pod naším vedením vďaka spolupráci viacerých firiem na pôde Business Leaders Fora, je ‘Program koordinátorov digitálnych kompetencií‘. Jeho ambíciou je, aby na školách bol k dispozícii učiteľ, ktorý bude nositeľom know-how a bude podporovať ostatných kolegov v oblasti budovania digitál-nych zručností a využívania informačných technológií vo vzdelávacom procese. Adresujeme tým nielen potrebu podpory nekvalifikova-ných učiteľov informatiky, ale aj to, že samotné školy majú nízku úroveň digitálnej vyspelosti. Naplno sa to prejavilo napríklad v tom, ako rýchlo a úspešne zvládli prechod na dištančné vzdelávanie v čase koronakrízy”.