Editorial: Sme pripravení na budúcnosť?
Na týždňovom cvičení nedávno organizovanom NASA bol simulovaný hypotetický scenár, v ktorom sa k nám blíži asteroid vzdialený 35 miliónov kilometrov. Testovala sa schopnosť expertov z celého sveta zachrániť Zem. Čas dopadu bol o šesť mesiacov a počas 7 dní cvičenia mali experti vymyslieť plán na likvidáciu asteroidu. Napokon však dospeli k záveru, že žiadna z existujúcich technológií by za taký krátky čas nemohla zabrániť dopadu. Simulovali odpálenie nálože na jeho povrchu aj ostreľovanie lasermi, ktoré by mohli asteroid zahriať a čiastočne odpariť, ako aj vyslanie rakety, ktorá by narazila do asteroidu, čím by ho vychýlila z dráhy. Nič z toho však v súčasnosti zatiaľ nemáme v použiteľnom stave k dispozícii. Všeobecne sa predpokladá, že astronómovia by spozorovali takýto asteroid oveľa skôr, ibaže nie je to tak. Aktuálne je naša schopnosť pozorovať objekty blízko Zeme dosť slabá, pričom podľa NASA sme našli zatiaľ iba asi tretinu nebezpečne veľkých asteroidov.
A nemusíme ísť ani do vesmírnych sfér, stačí sa pozrieť na priebeh, ako ľudstvo zvládalo súčasnú pandémiu. Technologicky vďaka pokroku vo farmaceutickom priemysle ešte ako-tak, ale logisticky, resp. manažérsky z hľadiska riadenia krízovej situácie sme zlyhali. A žiaľ, ešte sa do toho zamontovala aj politika, a to nehovorím iba o Slovensku. Oneskorené reakcie na vývoj, ktorý sa dal predvídať, na jednej strane nedostatočné opatrenia, napríklad pokiaľ ide o trasovanie šíriteľov a vyhľadávanie ohnísk, a na druhej prehnané, centrálne vnucované a málo efektívne opatrenia. A to sme v digitálnej ére, keď máme množstvo nástrojov na komunikáciu, trasovanie pohybu, evidenciu atď. Napriek množstvu obetí a obrovským sociálnym a ekonomickým dosahom môžeme byť ešte radi, že sme nedopadli horšie. A to nemáme pandémiu ešte celkom za sebou. Keby bol vírus hoci len o trochu infekčnejší alebo s väčšími zdravotnými následkami, bol by tu ozajstný armagedon.
Ďalší veľký problém je klimatická kríza. Áno, pripravujú sa opatrenia, technológie budú zelenšie, legislatíva bude vynucovať ekologickejší prístup vo všetkých oblastiach života, ale už teraz vieme, že to nebude stačiť. Extrémne suchá, výkyvy počasia, zvýšenie priemernej teploty, nedostatok pitnej vody a potravín prídu pravdepodobne skôr, ako sa pôvodne počítalo. Zakrývame si pred tým oči a dúfame, že to nebude také dramatické. Dúfame, že nás na poslednú chvíľu zachráni Bruce Willis, zázračný liek alebo technológia, ktorá šibnutím prútika vysaje skleníkové plyny z atmosféry a zastaví otepľovanie planéty. Kiežby to bola pravda.
Aby toho nebolo málo, máme pred sebou ďalšie nástrahy ohrozujúce našu budúcnosť, ako je exponenciálny vývoj technológií najmä umelej inteligencie a jej využívanie vo všetkých oblastiach života, pričom nemusí ísť len o prvoplánový scenár ako z filmu Terminátor. Genetické úpravy jedincov nielen na liečbu chorôb a elimináciu zdravotných rizík, ale aj na zlepšovanie intelektuálnych schopností jedinca môžu priniesť ešte väčšie rozdelenie spoločnosti a s tým spojené sociálne napätie. Ani nasadenie autonómnych bojových dronov do živých vojenských operácií už nie je len námet zo sci-fi filmov, ale niečo, čo sa deje už teraz (Izrael vs. Palestína).
Dosah týchto faktorov na vývoj celej civilizácie pritom nevieme ani odhadnúť, nemáme na to historickú skúsenosť, chýbajú dáta. Následky dopadu asteroidu, šírenia vírusu či klimatických zmien sa dajú aspoň nasimulovať a možno odhadnúť, aké budú škody a čo treba urobiť, aby sa minimalizovali. Ibaže stav, keď umelá inteligencia bude inteligentnejšia ako jej tvorcovia, a následky, ktoré to bude mať v celej spoločnosti, si nevieme ani predstaviť. Ako keby si 2D bytosti predstavovali, aké to je, fungovať v 3D. Rovnako nevieme odhadnúť, ako využije vylepšený jedinec svoje geneticky upravené super schopnosti. Či na osobné blaho, alebo v prospech celej spoločnosti. To bude asi závisieť od jeho morálneho či etického nastavenia. Ale kto to bude skúmať, keď na takú úpravu bude stačiť iba dostatok financií na účte?
Priznám sa, že aj ja som večný optimista a potichu dúfam, že vždy sa to tak „nejako“ vyrieši, ale pri množstve výziev, ktorým aktuálne čelíme a ešte len budeme čeliť, a nepripravenosti našich „vedúcich predstaviteľov“ som tak trochu v strehu. Tak dúfajme v prirodzený ľudský pud sebazáchovy, pomoc zázračných technológií a možno trochu šťastia. A ako sme teraz často počúvali, spolu to zvládneme... 
Zaujímavé čítanie júnového vydania vám praje
