Editorial: Učiť sa, učiť sa, učiť sa
Z posledných prieskumov Inštitútu pre verejné otázky vyplynulo, že „adaptácia obyvateľstva na informačné technológie a digitálne zručnosti zase začína stagnovať“. Posledný IT fitness test zaznamenal pokles celkovej priemernej úspešnosti približne o 3 % a v prípade kancelárskych nástrojov dokonca o 20 %... Podľa prieskumu IVO „prevláda najmä nechuť učiť sa pracovať s novými technológiami, pretože technika je pre ľudí čoraz zložitejšia (!), pričom každý desiaty respondent tvrdí, že nie je motivovaný, lebo mu stačí to, čo už vie, alebo nepociťuje tlak okolia (napr. v škole, v práci, v bežnom živote)“. Uf, tak to je sila. Neviem, či treba ešte iný signál na to, aby sme sa prebudili a začali s tým niečo robiť. Evidentne sa v tejto spoločnosti niečo uberá zlým smerom. A pritom paradoxne sa technológie a spôsob ich ovládania extrémne zjednodušujú. Kedysi bolo celkom bežné aj pre trošku skúsenejšieho používateľa, že si vedel v počítači typu desktop rozšíriť RAM alebo vymeniť HDD, preinštalovať OS, ponastavovať si aplikácie, vyčistiť mechaniku, keď zle čítala diskety, ovládal klávesové skratky a nainštaloval si ovládače k novej tlačiarni. A bežnejší používateľ vedel aspoň pracovať s kancelárskymi aplikáciami, prípadne pustiť si defragmentáciu disku.
Dnes už desktop otvárajú možno len tweakeri, ktorí chcú zo svojho miláčika dostať maximum. Skúsenejší používateľ si už ani nepamätá, kedy držal v ruke skrutkovač, aby menil nejaké komponenty, navyše v ultrabooku alebo smartfóne si už nevymení ani batériu, ináč by prišiel o záruku. OS nepadá, aplikácie nemrznú, zariadenia sa spárujú automaticky, všetko sa inštaluje a spravuje na jedno kliknutie. Grafické rozhranie operačného systému, aplikácií a možnosti ich ovládania sú jednoduché, stačí naozaj vedieť klikať. Ja osobne som command line nepoužil, už ani nepamätám. A v prípade smartfónu, ktorý má možnosti ovládania a nastavovania úplne zjednodušené, už fakt nie je čo riešiť. Vďaka tomu sa mladšia generácia ľahšie oboznamuje s technológiami v podobe smartfónov a tabletov a ich rodičia potom podliehajú klamlivému dojmu, aké sú ich ratolesti zbehlé „v tých nových technológiách“... Keď však príde na „lámanie chleba“ a treba urobiť čo i len niečo trošku náročnejšie v kancelárskych aplikáciách, vyklikať si vlastnú webovú stránku či postrihať video, zrazu sa ukáže holá pravda. Lajkovanie a sharovanie nepovažujem za digitálna gramotnosť.
Trend zjednodušovania nie je typický len pre počítače, rovnaký trend zautomatizovaného inštalovania a ľahšieho ovládania nabrala aj spotrebná elektronika, biela technika, bezpečnostné kamery atď. Všetko je stále viac „smart“, či už sú to domy, mestá, autá, alebo zariadenia na osobnú zdravotnú starostlivosť. Inteligentný dom si vie sám regulovať teplotu, osvetlenie či dohliadnuť na nepovolané osoby. V prípade autonómneho auta stačí navoliť cieľ jazdy (v niektorých modeloch už hlasom) a o pár rokov sa dostanete do cieľa bez toho, aby ste ruky držali na volante. A smart hodinky na ruke seniora zase samy zavolajú zdravotnú pomoc, ak ten náhodou odpadne. Nič netreba komplikovane inštalovať a nastavovať, všetko je prednastavené dopredu, stačí upraviť parametre alebo zadať príkaz či cieľové telefónne číslo. A v tejto situácii sú technika a jej ovládanie pre ľudí zložitejšie?
Trend zjednodušovania technológií bude pokračovať ešte ďalej a na hlbších úrovniach. Všade, kde to bude len trochu možné, sa bude integrovať umelá inteligencia a komunikácia s ňou bude prebiehať na hlasovej úrovni. Takže naša schopnosť pracovať s technológiami sa obmedzí na správne naformulovanie úloh typu: „Posťahuj mi fotky z mobilu a roztrieď ich, trošku zvýš teplotu vody na sprchovanie, odvez ma do roboty, a keby dedko odpadol, zalarmuj jeho doktorku.“ Aby sme sa rozumeli, nie som proti zjednodušovaniu, práve naopak, veď vďaka tomu budú môcť digitálne technológie využívať aj ľudia, pre ktorých boli klasické počítače naozaj zložité. Chcem len poukázať na fakt, že v prípade našej krajiny je situácia s digitálnou gramotnosťou veľmi nepriaznivá, nezlepšuje sa, naopak, v niektorých oblastiach sa dokonca zhoršuje. Po lopate a na rovinu: hlúpneme. Vzhľadom na náročnú budúcnosť, do ktorej smerujeme, sa budeme musieť celosvetovo vyrovnať s rôznymi nástrahami, ktoré nám prinesie napríklad umelá inteligencia, robotizácia a automatizácia, kde je digitálna gramotnosť úplne základnou podmienkou na ich zvládnutie.
Nie je to len o tom, ako si v Exceli vytvoriť kontingenčnú tabuľku alebo vymeniť RAM v počítači, ide skôr o schopnosť riešiť technické problémy a vynájsť sa v prípade, ak zlyhajú bežné riešenia. A to je prirodzená schopnosť, potrebná na prežitie v stave, keď stále viac kompetencií budeme postupne odovzdávať umelej inteligencii (UI). Čo však budeme robiť v situácii, keď UI zlyhá alebo prekročí svoje kompetencie? Kde sa nájdu potrební technici a inžinieri, aby ju odpojili, prepli na „manuál“ a uriadili potrebné procesy vo fabrike, v nemocnici či v domácnosti a vyhli sa katastrofickým scenárom?
A tretí moment je fakt, že pokiaľ nebudeme bez problémov zvládať existujúce digitálne zručnosti, ťažko sa budeme adaptovať na meniace sa podmienky na trhu práce, kde práve UI a automatizácia mnohé pracovné miesta a profesie nahradia a bude treba vedieť využívať nové technológie iným spôsobom, nie len tým bežným, aby sme neboli len tak ľahko nahraditeľní. A v blízkej budúcnosti nemilo prekvapení...
Zaujímavé čítanie májového vydania vám želá
