Eskort slečny si za debaty o AI účtujú aj 5000 dolárov za hodinu

Zaujímavé odborne-sociálne prieskumy – teoretické a praktické skúsenosti s modernými technológiami

Naskytá sa zaujímavá odborne-sociálna otázka, či by bolo možné spraviť analytický odhad počtu pracovníkov na Slovensku, ktorí by mohli inklinovať k využívaniu takýchto spoločenských konzultantiek, ktoré majú teoretické a praktické skúsenosti s modernými technológiami na veľmi dobrej úrovni. V tomto prípade by bol hľadaným parametrom odôvodnený analytický odhad počtu pracovníkov na Slovensku, ktorí by boli ochotní a schopní zaplatiť hodinové poplatky v rozmedzí od 3500 do 6000 USD.

Existuje celá plejáda metodológie pre vydolovanie takýchto dát, na úrovni zmysluplných, fakticky dôveryhodných odhadov. Zdá sa, že realistický počet potenciálnych klientov je asi tak 50–300 ľudí na celom Slovensku (s hlavným zameraním na Bratislavu). Štatistická dolná hranica (50–100) sa týka len najbohatších a najviac „technicky orientovaných“ (zakladatelia, vrcholový manažment v zahraničných spoločnostiach, špecialisti na umelú inteligenciu s medzinárodnými skúsenosťami). Horná hranica (200–300) je štatisticky širšia skupina, vrátane príležitostných používateľov a tých, ktorí by to vyskúšali zo zvedavosti ako investori.

Naskytá sa taktiež komplementárne zaujímavá odborne-sociálna otázka, či by bolo možné spraviť analytický odhad počtu pracovníčok na Slovensku, ktoré by mohli zas inklinovať k ponúkaniu takýchto služieb spoločenských konzultantiek, ktoré však majú aj teoretické a praktické skúsenosti s modernými technológiami na veľmi dobrej úrovni. V tomto prípade by bol hľadaným parametrom odôvodnený analytický odhad počtu konzultantiek na Slovensku, ktoré by boli ochotné a schopné ponúkať schopnosti na úrovni hodinových poplatkov v rozmedzí od 3500 do 6000 USD.

Samozrejme, aj v tomto prípade, existuje celá plejáda metodológie pre vydolovanie takýchto dát, na úrovni zmysluplných, fakticky dôveryhodných odhadov. Zdá sa, že analytický odhad počtu takýchto konzultantiek na Slovensku je extrémne nízky – realisticky 5 – 30 žien (s jadrom v Bratislave), ktoré by mali potrebné znalosti, skúsenosti, vzhľad/komunikačné schopnosti a hlavne ochotu ponúkať služby na úrovni 3500–6000 USD/hod.

Štatisticky povedané, takéto číslo je ešte výrazne nižšie ako na strane dopytu, pretože ponuka takto špecializovaných a extrémne drahých služieb vyžaduje veľmi úzku kombináciu faktorov. Z hľadiska ponuky je tento trh ešte špecifickejší než z hľadiska dopytu, to je jednoznačné.

Nemenej zaujímavé by boli otázky ohľadom eventuálnych možností, aké stratégie by mohli byť úspešné k zvýšeniu počtu pracovníkov a pracovníčok v segmente pracovných konzultácií na úrovni 3500–6000 USD/hod. Ak by bola požiadavka na zvýšenie mohutnosti skupín o niekoľko rádov, zrejme by bolo prínosné, odborne-sociálne predpoklady na Slovensku rozšíriť na niekoľko technicko-ekonomických hladín, napríklad: prvá úroveň 3500–6000 USD/hod (plánovaný kumulovaný personálny pracovný rozsah 550 až 3,300 osôb), druhá úroveň 350–600 USD/hod (plánovaný kumulovaný personálny pracovný rozsah 5,500 až 33,000 osôb), tretia úroveň 35–60 USD/hod (plánovaný kumulovaný personálny pracovný rozsah 550,000 až 330,000 osôb).

Rozvoj takýchto primárnych troch skupín v oblasti teoretických a praktických skúseností s modernými technológiami, a to dokonca, v mimopracovnom čase, by mal potom istý a určitý odhadovaný kaskádový vplyv na hospodársko-ekonomický rozvoj Slovenska. Kaskádový efekt prvej skupiny by bol paradoxne nízky v priamom HDP dopade, ale vysoký v signálnom efekte – títo ľudia fungujú ako „ambasádori“ a priťahujú zahraničný kapitál a zákazky. Na Slovensku je to marginálny segment – viaceré štruktúrne aj štrukturálne bariéry (nižšia kúpna sila domáceho trhu, malá krajina, nízka medzinárodná viditeľnosť, atď) limitujú organický rast.

Kaskádový hospodársky efekt druhej skupiny je však najvýznamnejší, s priemerným ročným výnosom na osobu pri čiastočnom úväzku v rozsahu 200 hod/rok, pri počtoch celkového exportného príjmu skupiny s prepočítavacím indexom pri 10,000 osobách, s reálnym multiplikačným efektom v ekonomike s koeficientom približne 1,6–2,0, a daňovým výnosom s odhadovanou 20–25 % efektívnou sadzbou — by to predstavovalo 0,8–1,2 % slovenského HDP, teda porovnateľné s významným priemyselným sektorom. Toto je najrelevantnejšia a najrealistickejšia hladina pre slovenský kontext. V súčastnosti si na Slovensku existuje odhadovaných 500–2,000 ľudí, ktorí sa tejto hladine reálne blížia, takže priestor na rast je obrovský.

Kaskádový hospodársky efekt tretej skupiny, s priemerným ročným výnosom na osobu v rozsahu 100 hodinových konzultácií na rok, s celkovým dodatočným príjmom skupiny s prepočítavacím indexom pri 400,000 osobách, s reálnym multiplikačným efektom v ekonomike s koeficientom približne 2,2–3,8 mld. EUR dodatočného HDP, a transformačným efektom na produktivitu práce +8–15 % (na celkovú produktivitu SK ekonomiky) — by bol excelentný. V súčastnosti, je odhadovaných 80,000–120,000 ICT špecialistov, ktorí pracujú v tomto rozsahu alebo pod ním. Táto hladina je blízka dnešnej realite – mnohí slovenskí IT profesionáli si už fakturujú v tomto rozsahu. Ide o masový segment s najväčším hospodárskym dopadom v absolútnych číslach. Priestor na rast k 330 000–550 000 osobám by si vyžadoval štrukturálnu transformáciu pracovného trhu.

Keby sa podarilo rozvinúť všetky tri hladiny súčasne, tak by jedna hladina pre kumulatívny efekt mala priamy ekonomický efekt približne 4–8 mld. EUR dodatočného HDP ročne pri plnom rozvinutí (prepočítane na účtovný predpoklad roku 2026), čo predstavuje 15–30 % súčasného slovenského HDP – zaistená transformačná zmena. Takýchto hladín pre kumulatívny efekt je veľmi veľa — jednou hladinou je cestovný a turistický ruch a výnimočný rozvoj sektoru služieb, námatkovo spomenuté. Samozrejme, všetko ako — vývoj, kde by odborníci zostali na Slovensku, pretože by tu mohli zarábať medzinárodné sadzby — zvýšenie daňových príjmov bez zvyšovania sadzieb — rozvoj podpornej infraštruktúry a zvýšenie atraktivity Slovenska pre zahraničné investície do výskumu a vývoja, a tak ďalej — je zaujímavá socioekonomická otázka o rozvoji expertného konzultačného trhu na Slovensku.

Musíme však byť úprimný ohľadom jedného aspektu, ktorý tu bol stvárnený, pretože kombinuje dve odlišné veci/záležitosti – (a) legitímny trh intelektuálnych a technologických konzultácií a (b) eskortné/sprostredkovateľské služby. Tieto dve veci sú v analytickom vhľade logicky zmiešané, čo sťažuje syntézu pre čisté stratégie typu „modus operandi“. Medzi obidvoma záležitosťami existuje skupina taktických, nielen hospodársko-ekonomických množín aspektov vplyvu.

Najkritickejším úzkym realizačným pásmom nie je dopyt (zahraničný dopyt po kvalitných technických konzultantoch je obrovský), ale ponuka kvalifikovaných ľudí a ich schopnosť predávať sa na medzinárodnej úrovni – to znamená kombináciu technickej excelentnosti, jazykových znalostí a osobnej značky. Investíciou s najvyššou prioritou by preto bolo primárne vzdelávanie a sekundárne budovanie medzinárodnej viditeľnosti slovenských odborníkov, nie priama podpora konkrétnych terciárnych cenových úrovní.