Fin.techsummit: Blockchain v biznise a finančníctve

Na podujatí Fin.techsummit nemohli chýbať prednášky o jednom z kľúčových trendov v biznise – blockchaine. Najzaujímavejšiu a musíme dodať, že aj najzrozumiteľnejšiu prednášku na túto tému mal Branislav Majerník zo spoločnosti Oracle. Hlavné myšlienky sú zhrnuté vo videu:

Nedávno sme s p. Majerníkom na tému blockchain robili rozhovor, takže na dokreslenie problematiky niekoľko jeho odpovedí:

PCR: Je podľa vás blockchain konkurenciou pre tradičné databázy?
BM: Technológia blockchain sa do povedomia širšej odbornej aj laickej verejnosti sa dostala až s dnes by sa už dalo povedať kultovým článkom Satoschi Nakamota v roku 2008. Nie je to skutočné meno, ale pseudonym autora, alebo kolektívu autorov. Kvôli povahe projektu autor, alebo autori kryptomeny Bitcoin nikdy neprezradil svoju skutočnú identitu a krátko po väčšom rozšírení Bitcoinu v roku 2010 sa odmlčal. Pôvodná myšlienka blockchainu a kryptomien bol bezpečný a transparentný prevod peňazí medzi dvoma subjektami bez potreby centrálnej autority, ktorou býva pri klasických prevodoch spravidla nejaká clearingová spoločnosť.

Blockchain sa často spomína v súvislosti s databázami, avšak je to skôr akási virtuálna distribuovaná účtovná kniha, než klasická CRUD (Create Update Delete) databáza. Najväčšou výhodou je odolnosť voči pozmeňovaniu. Uložené údaje sa už nedajú modifikovať, dajú sa len pridávať nové záznamy. Transparentnosť a rezistencia proti dodatočným úpravám je zabezpečená a zaručená nejakou konsenzuálnou decentralizovanou peer-to-peer sieťou. Satoschi Nakamoto prišiel s geniálnou myšlienkou, keď do tohoto procesu zaviedol takzvanú kryptoekonomiku, čím zabezpečil, že sieť bude fungovať a rozrastať sa. Kryptomena je vlastne motiváciou na to aby sieť existovala.

Veľa ľudí aj firiem si práve v súvislosti s kryptomenami uvedomilo, že je to zaujímavý spôsob ako zdieľať údaje nielen o finančných transakciách, ale aj údaje vo všeobecnosti v potenciálne nedôveryhodnom svete biznisu. A tu ale narazili na obmedzenia pôvodného Nakamotovho konceptu vytvorenia konsenzu, ktorým je práve kryptoekonomika. Preto sa hľadali iné spôsoby ako tento konsenzus dosiahnuť. Nadácia Hyperledger (hyperledger.org), v ktorej sú okrem Oracle aj ďalšie renomované technologické spoločnosti ako IBM,  Intel, SAP, Cisco a mnohé iné vrátane bánk a emitentov platobných kariet vznikla s cieľom využitia blockchainu ako transformačnej technológie, ktorá má pozitívny vplyv na akceleráciu biznis procesov.   

PCR: Sú očakávania ohľadne pozitívneho vplyvu blockchainu na biznis opodstatnené?
BM: Blockchain je zaujímavý model, ako vytvoriť zdieľané úložisko „pravdy“, ktorá je odolná voči zmene bez nutnosti centrálnej autority. Pôvodný model typu proof of work, ktorý navrhol Satoschi Nakamoto je energeticky extrémne náročný, pretože na zabezpečenie nemožnosti modifikovať údaje sa riešia náročné výpočtové úlohy. Z významne rastúcej ceny motivačnej kryptomeny vyplýva vysoká cena transakcie a z limitu veľkosti bloku čas potrebný na jej vykonanie pri veľkom počte transakcií.

Napríklad rýchlosť prevodu bitcoinov je 3,3 transakcií/s. Tieto skutočnosti, čiže problematická škálovateľnosť, nízka rýchlosť a vysoká cena transakcie sú pre biznis transakcie zásadným limitujúcim faktorom. Taktiež aj obmedzovanie škálovateľnosti. Preto odborníci premýšľali ako tento systém zdokonaliť, pri zachovaní základných výhod aby bol vhodný nielen na evidenciu pre bezhotovostný platobný systém, ale aj pre jednoduché zmluvné vzťahy, hlavne takzvané smart kontrakty. Preto sa pre privátne blockchainové siete začali používať klasické konsenzuálne algoritmy napríklad algoritmus, ktorý je známy aj ako problém byzantských generálov. 

Veľká armáda obliehajúca mesto je rozdelená na desiatky divízií s vlastnými generálmi a nemá centrálnu vedenie. Generáli medzi sebou komunikujú cez poslov a takto si oznamujú čas spoločného útoku. Avšak čo ak niekto vyšle posla s falošnou správou? Alebo infiltrovaným zradcom je posol? Generáli potrebujú algoritmus, ktorý im umožní dohodnúť sa aj za predpokladu, že medzi nimi je určité množstvo zradcov. Navyše platí, že čím je viac generálov, tým viac komunikačných kanálov potrebujú a množstvo príležitostí pre nedôveru stúpa exponenciálne. Vyriešenie problému nedôvery pomocou konsenzu otvára nové možnosti pre biznis, hlavne v zdieľanej ekonomike a cloudovom prostredí.

PCR: Má Oracle vlastné riešenie využívajúce blockchain?
BM: Spoločnosť Oracle rýchlo pochopila, že vhodne implementované blockchainové technológie sú veľká obchodná príležitosť a nie je to žiadna konkurencia pre tradičné relačné databázy. Potenciál tejto transformačnej technológie umožní firmám podnikajúcim v tradičnom databázovom biznise získať nových zákazníkov. Preto v rámci združenia Hyperledger prišla s vlastnou technológiou Oracle Blockchain Cloud Platform. Platforma má aj prívlastok „autonómna“, pretože  na báze umelej inteligencie a strojového učenia sama priebežne dolaďuje svoje fungovanie. Táto platforma umožňuje viesť evidenciu informácií o obchodných transakciách, prípadne iných cenných informácií odolnú voči dodatočnému pozmeňovaniu.

PCR: Môžete uviesť konkrétne príklady na nefinančné smart kontrakty?
BM: Tento systém začínajú využívať napríklad niektoré zahraničné univerzity na ukladanie informácií o priebehu štúdia každého študenta. Tieto overené informácie potom môže študent zdieľať pri uchádzaní sa o prácu a podobne. Takto sa môžu evidovať a zdieľať informácie v poľnohospodárstve o produktoch konkrétnych farmárov, vo farmaceutickom priemysle by sa takto dalo zabrániť reexportu liekov a podobne.

PCR: Ako funguje priamy model biznis transakcií bez nutnosti vstupu tretej strany?
BM: Na rozdiel od verejných blockchain sietí, kde všetci vidia všetko, privátne siete fungujú inak a históriu transakcií vidia len zainteresované strany. Sieť funguje ako transparentná auditovateľná a decentralizovaná účtovná kniha. Ak B2B biznis firmy vyžaduje takéto atribúty, môžu s výhodou použiť blockchain.  V privátnych blockchainových sieťach je konsenzus vytváraný nie metódou proof of work, ale iným spôsobom. Primárne sa vylosujú náhodným spôsobom členovia konzorcia, ktorí budú fungovať ako evaluation peer. Tí overia blok údajov obsahujúci údaje o transakciách, či má všetky potrebné atribúty.

Aby sa vylúčila možnosť vplyvu potenciálneho narušiteľa (viď problém byzantských generálov), musia blok verifikovať ďalší členovia siete a porovnať výstupy. Členovia konzorcia medzi sebou dotazujú na výstupy. Klient čaká na f+1 odpovedí, kde f je maximálne číslo, tkzv. fault nódov, pre ktoré je algoritmus konsenzu ešte bezpečný. Algoritmus Practical Byzantine Fault Tolerance zaručuje bezpečnosť ak chybných resp. sfalšovaných odpovedí nie je viac ako ,kde n je počet členov, evaluačných peerov. Ak teda f +1 peerov odpovie zhodne, transakcia sa považuje za platnú a blok je validný. 

PCR: Z toho teoreticky vyplýva, že na ovládnutie takejto privátnej siete stačí dohoda f+1 členov?
BM: To je pravda, avšak je potrebné si uvedomiť že sa jedná o privátnu sieť, ktorej členovia sa pozývajú vyberajú a schvaľujú, takže jej členom sa nemôže stať hocikto. Doterajší členovia do siete pozývajú len firmy, ktorým dôverujú. Tieto riešenia sú určené pre B2B komunikáciu, takže si členovia pozývajú predovšetkým firmy, s ktorými chcú obchodovať

PCR: V čom spočíva ekonomická výhodnosť riešení na báze blockchain technológií?
BM: Hlavnou výhodou je, že každý z účastníkov B2B vzťahu si nemusí vytvárať vlastné inštancie databázy, takže ušetria na licenčných poplatkoch, ušetria taktiež na jednoduchej auditovateľnosti. Ak je na biznise zainteresovaných osem členov konzorcia, netreba auditovať osem databáz, ale iba jednu. Navyše koncepcia smart kontraktov poskytuje veľkú mieru autonómnosti  bez potreby vstupovania tretích strán, napríklad notárov a podobne. Pri globálnejšom pohľade sa ušetrí za budovanie inštitúcií fungujúcich ako centrálne autority.