Kde by bolo najbezpečnejšie v prípade globálnej katastrofy?

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Austrália bola najčastejšie označovaná za krajinu odolnú proti rôznorodým globálnym katastrofickým rizikám.

• Pomáha jej izolácia, produkcia potravín, priemyselná kapacita, nerastné zdroje a stabilné demokratické zriadenie.

• Ani Austrália však nie je úplne sebestačná a naďalej potrebuje dovoz palív, liekov a hnojív.

Výskumníci analyzovali stovky štúdií a správ o dôsledkoch globálnych katastrof vrátane dopadov asteroidov, sopečných erupcií, kybernetických útokov a rozsiahlych biologických hrozieb. Ich cieľom nebolo nájsť miesto bez rizika, pretože také podľa analýzy neexistuje. Hodnotili, ktoré krajiny majú najlepšie predpoklady zachovať základné funkcie a životné podmienky počas vážneho narušenia. Najčastejšie sa v dostupnej literatúre objavovala Austrália.

Štúdia rozdelila globálne katastrofické riziká do 3 hlavných skupín. Prvú tvoria udalosti, ktoré náhle obmedzia slnečné žiarenie, napríklad rozsiahla sopečná erupcia, jadrová zima alebo prach po dopade asteroidu. Druhá zahŕňa stratu kritickej infraštruktúry a následné výpadky elektriny, dopravy či produkcie potravín. Tretiu predstavujú prírodné alebo človekom vytvorené biologické hrozby schopné spôsobiť veľký počet obetí a narušiť fungovanie spoločnosti.

Odolnejšie bývajú demokratické a bohatšie krajiny s priemyselnou základňou a fungujúcimi inštitúciami. Výhodou je tiež vzdialená poloha, decentralizácia, rozmanitosť zdrojov a nižšia závislosť od medzinárodného obchodu. Austrálii pomáha ostrovná poloha, vlastná produkcia potravín, zásoby fosílnych palív, ťažobný sektor a priemyselná kapacita. Ako jediná krajina bola priamo označená za odolnú voči všetkým 3 hodnoteným kategóriám rizík.

Izolácia však prináša aj slabinu v podobe závislosti od dovozu palív, liekov a hnojív. Medzi ďalšie často uvádzané odolné štáty patrili Nový Zéland, Japonsko, Švajčiarsko a Argentína, no každý z nich má vlastné riziká. Austrália a Nový Zéland by mohli slúžiť ako základne pre zásoby potravín, banky semien alebo koordináciu medzinárodnej reakcie. Autori zároveň zdôrazňujú, že predchádzanie katastrofám je vhodnejšie než spoliehanie sa na následnú odolnosť.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Odolnosť štátov rozhoduje, či pri globálnej katastrofe zachovajú potraviny, priemysel a základné služby potrebné na prežitie.

Zdroj: sciencealert.com foto: ChatGPT