Koľko rokov musíte mať umelý stromček, aby bol ekologickejší než živý?
Je šetrnejšie kúpiť si každý rok čerstvo vyrúbanú jedličku či smrek, alebo raz investovať do umelého stromčeka, ktorý vydrží roky? Poďme sa na to pozrieť.
Debaty o vianočných stromčekoch sa často vedú štýlom „živý je vždy lepší“ proti „umelý šetrí lesy“. Lorena Grundyová, odborná asistentka chemického a biomolekulárneho inžinierstva na University of Pennsylvania, to v rozhovore pre Penn Today označila za typický omyl: ľudia si myslia, že pri udržateľnosti sa dá vždy vybrať jedna lepšia možnosť. Podľa nej to ale závisí od situácie a niekedy vychádza lepšie živý stromček, inokedy umelý. [1]
Ako vyzerá životný cyklus stromčeka
Živý stromček rastie na plantáži šesť až dvanásť rokov. Celý ten čas zaberá pôdu a pestovateľ doň vkladá hnojivá, vodu a na niektorých farmách aj postreky proti škodcom. Stromček pritom viaže oxid uhličitý a vtáky a cicavce v ňom nachádzajú úkryt. Podľa americkej Národnej asociácie vianočných stromčekov sa za každý vyrúbaný strom vysadí jedna až tri nové sadenice, vďaka čomu majú farmy každý rok stabilnú úrodu. [2]
Pri umelom stromčeku vzniká najviac emisií pri výrobe. Vyrába sa hlavne z PVC a kovu, teda z ropy a ďalších surovín. Väčšina stromčekov z veľkých obchodov navyše prichádza z Číny, vzdialenej tisíce kilometrov (ak kupujete umelý stromček, radšej si vyberte kvalitný, i keď možno o niečo drahší, model od slovenského výrobcu). Keď doslúžia, zvyčajne skončia na skládke, pretože plast a kov sa v tejto kombinácii bežne nerecyklujú.
Koľko rokov musí vydržať umelý stromček, aby bol eko?
Štúdie sa v odhadoch líšia, no vo väčšine prípadov sa stretnete s rozsahom 7 až 10 rokov. Približne tak dlho musíte umelý stromček používať, aby jeho celkový vplyv na životné prostredie klesol pod vplyv každoročného kupovania živého stromčeka. Grundyová dodáva, že čím dlhšie stromček vydrží, tým lepšie.
Prečo tie rozdiely? Stačí sa pozrieť na čísla, s ktorými zdroje pracujú. Výroba a likvidácia približne dvojmetrového umelého stromčeka sa odhaduje asi na 40 kg emisií skleníkových plynov. Živý stromček rovnakej výšky má stopu okolo 3,5 kg CO₂, ak ho po sviatkoch zoštiepkujete alebo spálite. Ak však skončí na skládke, stúpne približne na 16 kg. [3]
Ak teda porovnávate umelý stromček so živým, ktorý sa zodpovedne zlikviduje, návratnosť sa blíži k dvanástim rokom. Niektoré zdroje preto uvádzajú práve toto číslo. Ak však živé stromčeky z domácností končia v bežnom odpade a potom na skládke, umelý ich predbehne už asi po dvoch až troch sezónach. Rozsah 7 až 10 rokov je teda kompromis medzi rôznymi scenármi.
Ako vybrať umelý stromček, ktorý vám skutočne vydrží
Ak sa rozhodnete pre umelý variant, najväčšiu časť ekologického výsledku ovplyvníte výberom. Stromček, ktorý vás po troch rokoch prestane baviť alebo sa začne rozpadávať, je z pohľadu životného prostredia zlá investícia. Oplatí sa preto vyberať kvalitné prevedenie, ktoré sa vám bude páčiť aj o desať rokov. Mnohí siahajú po 3D stromčekoch s vetvičkami tvarovanými tak, aby čo najviac pripomínali skutočné ihličie.
Rovnako dôležité je zvoliť správnu veľkosť hneď na začiatku. Do bežnej obývačky so štandardnou výškou stropu väčšinou postačí 3D stromček 180 cm vysoký, ktorý sa do nej vojde aj s ozdobnou špičkou.
Pod vysoký strop alebo do veľkého otvoreného priestoru sa lepšie hodí 3D vianočný stromček 220 cm. Väčší stromček obsahuje viac materiálu, takže ho treba používať aspoň tak dlho ako menší, aby sa emisie z jeho výroby vyrovnali.
Stromček vydrží dlhšie, keď ho po sviatkoch správne uložíte. Konáre poskladajte opatrne, aby nestratili tvar, a celý stromček dajte do obalu alebo úložného vaku. Ešte šetrnejšie je kúpiť zachovalý stromček z druhej ruky. Predĺžite tak život výrobku, ktorý už existuje, a nevzniknú žiadne nové emisie z výroby.
[3] https://earth.org/real-vs-fake-christmas-tree-environmental-impact/
Zdroj obrázku: Tatyana / stock.adobe.com
