Kríza plodnosti vedie k budúcnosti, v ktorej sa môžu rozmnožovať len bohatí

Prieskum z roku 2021 medzi 10 000 mladými ľuďmi vo veku 16 až 25 rokov ukázal, že 56 % z nich verí, že ľudstvo je v dôsledku klimatických zmien „odsúdené na zánik“. No čo ak prudký úpadok ľudstva nespôsobia často spomínané klimatické zmeny alebo apokalyptická umelá inteligencia, ale niečo zásadnejšie? Čo ak našu patriarchálnu spoločnosť zrazí na kolená univerzálna neplodnosť? Možno presne tam smerujeme. Podľa mnohých metrík sa ľudstvo nachádza uprostred krízy plodnosti. V apríli Svetová zdravotnícka organizácia vydala správu, ktorá odhaľuje, že približne 1 zo 6 žien, ktoré sa dnes pokúšajú otehotnieť, má problémy s plodnosťou. Podľa Národného inštitútu zdravia v Spojených štátoch má problémy s plodnosťou približne 9 % mužov a 11 % žien.

Vďaka pokrokom v technológii je však nepravdepodobné, že by ľudstvo z tohto dôvodu vyhynulo. Skôr sa dá predpokladať, že náš druh čaká budúcnosť, v ktorej sa budú môcť rozmnožovať len bohatí. Ako uviedla environmentálna a reprodukčná epidemiologička Dr. Shanna Swan vo svojej knihe z roku 2021, priemerný počet ľudských spermií sa v rokoch 1973 až 2011 znížil približne o polovicu, z 99 miliónov na mililiter na 47 miliónov na mililiter. K podobnému záveru dospel aj Hagai Levine, profesor epidemiológie na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, ktorý zistil, že počet spermií v rokoch 1973 až 2018 klesal v priemere o 1,2 % každý rok, zo 104 na 49 miliónov/ml. Od roku 2000 sa miera každoročného poklesu zvýšila na viac ako 2,6 %.

Čo spôsobuje tento trend? S najväčšou pravdepodobnosťou je to znečistenie životného prostredia, najmä endokrinné disruptory alebo chemikálie, ktoré môžu narušiť správne fungovanie našich hormónov. Vo svojej knihe sa Shanna Swan zamerala na endokrinné disruptory, ktoré sa bežne používajú v plastoch. Neexistuje žiadny realistický spôsob, ako by sme niekedy odstránili všetky tieto endokrinné disruptory z nášho prostredia, aspoň nie tak skoro. Ak bude tento klesajúci trend plodnosti pokračovať a náš priemerný počet spermií dosiahne menej ako 15 miliónov na mililiter, jediní ľudia, ktorí sa budú môcť reprodukovať, budú tí, ktorí si môžu dovoliť drahé medicínske technológie, ako je oplodnenie in vitro.

Autorka vo svojej knihe skúmala ftaláty, bisfenoly a iné plastové znečisťujúce látky. Ako uviedla, ak tieto chemikálie zasahujú do vývoja mužského plodu v „chúlostivo naprogramovanom čase“, počas ktorého sa vyvíja jeho reprodukčný systém, bude trpieť v dospelom veku problémami, ako je nedostatočný počet spermií. Pritom plastové predmety obsahujúce tieto chemikálie sú doslova všade: od lekárskych hadičiek a automobilových dielov po nádoby na nápoje a vinylové podlahy, od obalov, do ktorých balíme naše produkty, až po ryby, ktoré jeme z oceánu (vinou mikroplastov).

No ani ženy nie sú ušetrené. Augustová štúdia v časopise Frontiers in Physiology) zistila, že sa zdá, že mikroplasty a nanoplasty majú škodlivý vplyv na reprodukčné systémy samíc mnohých iných druhov, nielen ľudí, hoci autori varovali, že je príliš skoro na to, aby sa robili pevné závery. A nielen chemikálie z plastov narúšajú náš endokrinný systém. Sú len jednou zložkou toxického mixu, ktorý vplýva na naše pohlavné žľazy. Podľa nedávnej štúdie v časopise Environmental Health Perspectives sú bežné chemikálie v pesticídoch, ako sú organofosfáty a N-metylkarbamáty, spojené s prudkým poklesom počtu spermií.

Autori štúdie porovnávali počty spermií mužov, ktorí pracujú v poľnohospodárstve (a teda sú viac vystavení pesticídom), so spermiami mužov s menšou expozíciou. No žiadny človek sa nemôže úplne vyhnúť týmto chemikáliám; sú všadeprítomné v pesticídoch, ktoré pokrývajú všetky potraviny, ktoré pestujeme v pôde. Pesticídy sa spájajú aj s problémami s plodnosťou u žien, ako aj s poruchami vaječníkov, mŕtvo narodenými deťmi, predčasnými pôrodmi a vývojovými abnormalitami. Na plodnosť ľudstva nepriaznivo vplývajú aj tzv. večné chemikálie alebo per- a polyfluóralkylové látky (per- and polyfluoroalkyl substances – PFAS). Štúdia z roku 2022 v časopise Environmental Health Perspectives zistila, že matky vystavené zmesi siedmich bežných PFAS vyprodukovali mužských potomkov, ktorí mali menej spermií a/alebo nezdravé spermie.

Aj skupina výskumníkov z nemocnice Mount Sinai zistila, že PFAS majú škodlivý vplyv na ženskú plodnosť. „PFAS môžu narušiť naše reprodukčné hormóny a v niekoľkých predchádzajúcich štúdiách boli spojené s oneskoreným nástupom puberty a zvýšeným rizikom endometriózy a syndrómu polycystických vaječníkov.“ Expozícia PFAS sa začína v maternici a prenáša sa z matky na plod, pretože veľa PFAS bolo zistených v pupočníkovej krvi, placente a materskom mlieku, dodávajú vedci. Rovnako ako pesticídom a plastom sa ani PFAS jednoducho nedá vyhnúť.

Sú v obaloch rýchleho občerstvenia a papieri účteniek, nepriľnavých riadoch a vodovzdorných látkach, vrecúškach na pukance do mikrovlnnej rúry a kozmetike. Čo teda môže ľudstvo urobiť, aby vyriešilo túto blížiacu sa krízu v počte spermií? V ideálnom prípade by sme mohli úplne prestať používať produkty, ktoré obsahujú endokrinné disruptory. To znamená radikálne prepracovať spôsob, ako pestujeme naše potraviny a vyrábame spotrebné produkty, čo je ekonomická revolúcia, ktorá si vyžaduje viac pevnej vôle, než náš druh doteraz preukázal.

Preto jedinou alternatívou je umožniť nám rozmnožovanie aj s počtom spermií nižším ako 15 miliónov na mililiter. Dobrá správa je, že máme technológiu, ktorá to umožňuje prostredníctvom oplodnenia in vitro. Zlá správa je, že táto technológia nie je všeobecne dostupná. A ak oplodňovanie in vitro a iné technológie asistovanej reprodukcie nebudú všeobecne dostupné, potom sa v budúcnosti budú môcť rozmnožovať len bohatí. 

Zdroj: salon.com.