Mohla by technologicky vyspelá civilizácia zmeniť fyzikálne zákony?

Stanovujú fyzikálne zákony pevný limit pre napredovanie technológií alebo môžeme tieto zákony prepísať? To je jedna z otázok, nad ktorou uvažujú vedci v programe Categorizing Atmospheric Technosignatures sponzorovanom NASA. Táto otázka priamo súvisí s Kardašovovou škálou týkajúcou sa získavania energie. Civilizácia typu I v Kardašovovej schéme dokáže zachytiť všetku energiu dopadajúcu na jej domovskú planétu. Civilizácia typu II je schopná zachytiť všetku energiu generovanú hviezdou a typ III môže urobiť to isté v rámci celej galaxie.

Zber energie z celej galaxie sa zdá skutočne veľmi pokročilý, no mohli by sme túto myšlienku posunúť ďalej. Môže existovať civilizácia typu IV alebo typu V? Jestvujú vôbec nejaké limity technologického pokroku, a ak áno, kde sa nachádzajú? Akýkoľvek pokus rozvíjať myšlienky v tomto zmysle je číra špekulácia. Napriek tomu to vedci občas robia a touto cestou sa vydávajú aj najlepší autori sci-fi, napr. Stanislav Lem v knihe Pánov hlas či tvorcovia filmu Interstellar. Kardašov si predstavoval civilizácie podliehajúce zákonom fyziky, ktoré sú dané aj nám.

Tieto zákony nemôžeme zmeniť, môžeme ich len viac či menej efektívne využívať. No čo ak sa civilizácia stane natoľko vyspelou, že dokáže tieto zákony zmeniť? Takáto civilizácia by išla oveľa ďalej, nielen po zbieranie energie. Astrofyzik Caleb Scharf skúmal tento druh otázok a pýtal sa, ktoré z fyzikálnych pravidiel by mohli byť prepísané dostatočne pokročilou formou života. Jedna z možností sa týkala temnej hmoty. Astronómovia sledujúci pohyby galaxií a zhlukov galaxií zistili problém: Nie je v nich dostatok hmoty na to, aby vyvolala sily potrebné na riadenie pozorovaných pohybov.

Na vyriešenie tohto problému predpokladajú, že musí existovať veľa hmoty, ktorú nemožno vidieť, pretože nevyžaruje svetlo. To znamená, že s materiálmi, ktoré vidíme, neinteraguje iným spôsobom ako prostredníctvom gravitácie. Scharf však uvažoval, či nedostatok interakcií temnej hmoty nie je skôr umelo vytvoreným výsledkom zásahov nejakej vyspelej civilizácie. Podľa neho by možno bolo pre život najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť katastrofám, ako sú radiačné prúdy alebo tlakové vlny z vybuchujúcich hviezd, takmer úplne sa odpojiť od vesmíru.

Pomocou 3D tlače „z normálnej na temnú hmotu“ by sme mohli, ako hovorí Scharf, „nahrať svoj svet na obrovské množstvo realít na temnej strane a skončiť s tým“. Scharf uvažoval napríklad aj o hyperpokročilej civilizácii, ktorá urýchľuje rozpínanie vesmíru, čo teraz pripisujeme takzvanej temnej energii. Dostatočne vyspelá civilizácia by podľa neho mohla byť v skutočnosti príčinou zrýchľovania. Možno ho využíva na to, aby zabránila prípadnej tepelnej smrti vesmíru. A čo ak v skutočnosti existuje veľa fyzikálnych zákonov, ale evolúcia vyberá tie, ktoré môžu organizmy pozorovať?

Možno v procese určovania rozdielu medzi sebou a svetom existuje určitá voľnosť v tom, ako sa nekonečne bohatý vesmír rozdeľuje na pozorovateľov a pozorovaných. Táto myšlienka je naznačená vo filme Arrival, kde mimozemšťania, ktorí prichádzajú na Zem, majú odlišnú kognitívnu a jazykovú štruktúru, Možno by hyperpokročilá civilizácia skutočne mohla prispôsobovať fyzikálne zákony tak, ako uzná za vhodné. Je niečo také možné? No, vo vesmíre by mohlo byť možných veľa vecí a mnohé z týchto možností fungujú dokonca v rámci obmedzení, ktoré poznáme z fyzikálnych zákonov.

No takisto je možné, a azda aj pravdepodobnejšie, že fyzika, ktorú dnes poznáme, kladie životu a tomu, čo dokáže, prísne obmedzenia. Tieto limity môžu obmedziť technologický vývoj natoľko, že sa zastaví ďaleko od toho, čo si dokáže predstaviť naša vedecká fantastika. Možno napríklad jednoducho neexistuje spôsob, ako obísť obmedzenia vyplývajúce z rýchlosti svetla, a prekonávanie vzdialeností medzi hviezdami bude vždy nesmierne náročné a drahé.

Zdroj: bigthink.com.