NASA: Váš smartfón je rovnako šikovný ako vozidlo Curiosity
Hoci je robotické vozidlo Curiosity zrejme najzložitejší stroj, aký kedy človek poslal na inú planétu, počítač, na ktorom beží, nie je oveľa výkonnejšie ako bežný smartfón.
Robotické vozidlo Curiosity, ktoré v pondelok ráno úspešne pristálo v jednom z kráterov Marsu, je v súčasnosti podrobené množstvu testov, ktoré majú preveriť, že každý z jeho systémov funguje správne aj po ceste zo Zeme, dlhej 350 miliónov míľ. Podľa NASA môže trvať aj niekoľko týždňov, než bude sonda vo veľkosti SUV pripravená začať svoje putovanie po Červenej planéte.
Hlavným poslaním Curiosity je zistiť, či na Marse existujú alebo kedysi existovali podmienky na život. Počas dvoch rokov by tak malo vozidlo okrem iného overiť, či by na planéte mohli raz žiť aj ľudia.
Celá misia je určite veľmi zaujímavá, veľa pozornosti sa však venuje aj samotnému vozidlu. Podľa jeho konštruktérov ide totiž o zázrak techniky. Nielenže musí byť veľmi robustné, aby vydržalo takmer osemmesačnú cestu na Mars, ale počas nasledujúcich rokov musí odolať obrovským teplotným extrémom.
„Je to ten najzložitejší stroj, aký sme kedy poslali na inú planétu," hovorí Devin Kipp, šéf tímu zodpovedného za Curiosity. Vyzdvihuje predovšetkým pristávací systém a veľké množstvo vstavaných vedeckých zariadení.
Jonathan Grinblat, odborník na avionické systémy pôsobiaci v Laboratóriu prúdových pohonov, pritom zdôrazňuje, že robotické vozidlo použilo na proces pristátia jediný procesor, a to čip Sparc od Sun Microsystems. Tým sa jeho práca skončila a teraz sa Curiosity spolieha na procesor PowerPC, ktorý bol pôvodne vyvinutý spoločným úsilím spoločností Apple, IBM a Motorola. Ide o hlavný procesor, ktorý je ešte istený jedným záložným čipom. Štvrtý procesor, ktorým je opäť Sparc, je potom umiestnený v riadiacej jednotke motora.
Vo všetkých prípadoch ide o čipy s jedným jadrom. Ako však Grinblat poznamenáva, Curiosity by malo byť jednou z posledných vesmírnych sond, ktoré budú procesory používať. Celý projekt je totiž starší ako desať rokov, takže v jeho počiatkoch ešte certifikované viacjadrové procesory neboli k dispozícii. Sondy, ktoré sa objavia v najbližších ôsmich až desiatich rokov, tak už budú používať viac jadier na jedinom čipe.
O tom, aký starý je projekt, svedčí aj počet počítačov v Curiosity. Podľa Devina Kippa totiž vozidlo používa jediný počítač, ktorý je opäť istený ďalším záložným. Oba sú síce odolné proti teplotným extrémom i slnečnému žiareniu, rozhodne však nejde o žiadne superpočítače. V skutočnosti nie sú o nič výkonnejšie ako dnešné notebooky.
Podľa Grinblata počítače ani nemusia byť zvlášť výkonné. Musia totiž zvládnuť iba základné funkcie a pritom byť schopné prežiť v drsných podmienkach panujúcich vo voľnom vesmíre i na Marse. „Nie sú tak o nič výkonnejšie než môj smartfón," hovorí Grinblat. „Musia zvládnuť nápor slnečného žiarenia, takže sú oveľa pomalšie a ich funkcie sú oveľa náročnejšie. Čím menšie počítače sú, tým lepšie sa môžu brániť žiareniu." Taký Intel Core i7 by podľa neho na Marse neprežil jediný deň.
Zdroj: computerworld.cz
