Ochránia nás pred starnutím mozgu dve dávky nosového spreja?

 

Kľúčové zistenia:

• Nosová terapia znížila zápal, obnovila bunkovú energiu a zlepšila pamäť myší.

• Extracelulárne vezikuly preniesli mikroRNA cez ochrannú bariéru priamo do mozgového tkaniva.

• Pozorované účinky po dvoch dávkach pretrvávali niekoľko mesiacov.

Vedci z Texas A&M University vyvinuli nosovú terapiu, ktorá v pokusoch na myšiach zasiahla procesy spojené so starnutím mozgu. Po dvoch dávkach zaznamenali zlepšenie pamäti a stavu mozgu, pričom účinky pretrvávali niekoľko mesiacov. Výsledky boli publikované v časopise Journal of Extracellular Vesicles. Zistenia zatiaľ pochádzajú z myších modelov, preto samy osebe nepreukazujú rovnaký účinok u ľudí.

Výskum sa zameral na chronický zápal v pamäťových oblastiach mozgu, označovaný ako „neuroinflammaging“. Takéto zápalové ložiská sa spájajú s mentálnou hmlou, sťaženým vytváraním nových spomienok a vyšším rizikom neurodegeneratívnych ochorení, medzi ktoré patrí Alzheimerova choroba.

Autori štúdie skúmali, či sa tento proces dá utlmiť namiesto toho, aby sa považoval za neodvratnú súčasť starnutia. Nosová cesta im umožnila zasiahnuť mozgové tkanivo bez invazívneho zákroku. Terapia využíva extracelulárne vezikuly, teda štruktúry, ktoré medzi bunkami prenášajú genetický materiál.

V tomto prípade slúžili ako dopravný prostriedok pre mikroRNA regulujúce gény a signálne dráhy v mozgu. Podanie cez nos umožnilo vezikulám obísť ochrannú bariéru mozgu, dostať sa priamo do tkaniva a následne sa v ňom vstrebať. Po vstrebaní mikroRNA potláčali systémy spojené s chronickým zápalom v starnúcom mozgu.

Na úrovni buniek terapia obnovila energetickú činnosť mitochondrií neurónov, čo sa spájalo s lepšou schopnosťou mozgu ukladať a spracúvať informácie. Účinok sa neprejavil iba v biologických meraniach, ale aj v správaní zvierat. Liečené myši dosiahli lepšie výsledky v úlohách zameraných na pamäť a rozpoznávanie. Podstatným výsledkom je trvanie účinku po iba dvoch podaniach.

Výskumníci sa domnievajú, že podobný prístup by v budúcnosti mohol ponúknuť alternatívu k invazívnym zákrokom a liekom s výraznou záťažou. Ich cieľom je podporiť starnutie, pri ktorom si ľudia zachovajú mentálnu bdelosť, spoločenské zapojenie a obmedzia úpadok súvisiaci s vekom. Štúdia zatiaľ ukazuje možnosť cieliť naraz na zápal aj energetické fungovanie nervových buniek.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pokus ukazuje možnosť zasiahnuť zápal aj mitochondrie mozgu neinvazívne, no výsledok zatiaľ platí iba pre myši.

Zdroj: inc.com foto: ChatGPT