Pacienti po transplantácii srdca môžu mať spomienky svojich darcov

Niektorí príjemcovia transplantátu tvrdia, že popri svojom novom orgáne získali aj nové emócie, chute a dokonca i spomienky. Tieto skúsenosti – od chuti na jedlo až po zmenené osobnostné črty – sa občas zhodujú s preferenciami darcu, čo vyvoláva diskusiu o tom, či orgány môžu prenášať aj spomienky. Transplantácia orgánov je súčasťou modernej medicíny od roku 1954, keď prvá úspešná transplantácia obličky zachránila život.

Odvtedy dostalo druhú šancu nespočetné množstvo pacientov. Záhada obklopujúca niektoré transplantácie však viedla vedcov k preskúmaniu fascinujúcej otázky: Môžu orgány prenášať pamäť? Príjemcovia srdca často uvádzajú prekvapivé zmeny. Niektorým z nich chutia jedlá, ktoré im nikdy nechutili, iní tvrdia, že majú nové fóbie alebo osobnostné črty.

Výskumníci navrhli niekoľko teórií. Koncept bunkovej alebo „telesnej pamäte“ naznačuje, že jednotlivé bunky by mohli uchovávať informácie nad rámec svojich základných funkcií. Táto myšlienka spomienok by sa veľmi dobre mohla preniesť aj na orgány. Úlohu by mohli zohrávať aj zmeny v expresii DNA bez zmeny sekvencie, keďže integrácia nového orgánu by mohla narušiť existujúce bunkové prostredie príjemcu.

Navyše elektromagnetické pole srdca – sieť neurónov v srdci – môže komunikovať s mozgom spôsobmi, ktorým ešte nerozumieme. Hoci neexistuje žiadne definitívne vysvetlenie, úloha srdca v obojsmernej komunikácii s mozgom dodáva týmto možnostiam určitú váhu.

Neurologické, biochemické a biofyzikálne cesty by mohli prispieť k tomuto prepojeniu srdca s mozgom, ale fyzická a emocionálna záťaž transplantačnej operácie v kombinácii s liekmi by tiež mohla ovplyvniť tieto hlásené „orgánové“ prenosy pamäte.

Zdroj: bgr.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}