Počítače využívajúce ľudské mozgové organoidy budú oveľa výkonnejšie ako umelá inteligencia

V laboratóriu na Univerzite Johnsa Hopkinsa sa nachádza malá guľka hmoty vo veľkosti hrotu špendlíka. V jej vnútri sú neuróny, ktoré vystreľujú cez synapsie elektrické impulzy, ktoré prúdia sem a tam. Tento mikroskopický vesmír dokáže plniť úlohy, ktoré sú komplikované aj pre tie najinteligentnejšie modely umelej inteligencie, ako je napríklad učenie sa nových informácií alebo zapamätanie si starých informácií a následné použitie týchto údajov v nezávislom, logickom rozhodovacom procese. To sú úlohy, ktoré zmätú dokonca aj ChatGPT od OpenAI.

Na Zemi je jedna entita, ktorá to robí najlepšie: ľudský mozog. Tím z Hopkinsovej univerzity sa zamyslel nad tým, či by sa dal použiť ako pohon budúcich počítačov. Výskumníci pracujú s tým, čo nazývajú „mozgové organoidy“. Ide o akési malé ľudské mozgy, vypestované v laboratóriu, ktoré vyklíčia zo zhlukov ľudských kožných buniek, ktoré boli preprogramované na niečo podobné embryonálnym kmeňovým bunkám. V článku uverejnenom v časopise Frontiers in Science sa uvádza, že tieto kúsky mozgu by sa jedného dňa (ešte počas nášho života) mohli premeniť na výkonný „biopočítač“.

Pre umelé bunky by bol veľký výkon napodobniť tie prirodzené. Moderné počítače stále nedosahujú výkonnosť mozgu. Napríklad superpočítač Frontier za 600 miliónov dolárov má 630 štvorcových metrov a len v júni minulého roka po prvýkrát prekročil výpočtovú kapacitu jedného ľudského mozgu, pričom spotreboval miliónkrát viac energie. Biopočítač by mohol predstavovať prinajmenšom novú hranicu. Prechod na mozgové organoidy by mohol vyriešiť problém obrovského energetického zaťaženia, ktoré si vyžadujú dnešné superpočítače poháňané kremíkovými polovodičovými čipmi. 

A zatiaľ čo superpočítače vynikajú v lúskaní miliárd čísel obrovskou rýchlosťou, ľudské mozgy sú lepšie trénované na uskutočňovanie zložitejších výziev, ako je napríklad rozlíšenie mačky od psa. Takisto majú zabudovanú kapacitu na ukladanie informácií, ktorá sa odhaduje na 2500 terabajtov, podporovanú sieťou približne 100 miliárd neurónov. Tento výskum sa nazýva „organoidná inteligencia“ a je akousi protiváhou umelej inteligencie. Každý z mozgových organoidov tímu pozostáva z približne 50 000 buniek s nervovým systémom veľkosti vínnej mušky.

Môže trvať ešte desaťročia, kým sa to rozšíri na mozgový systém, ktorý je inteligentný ako domáca myš. Na výkon na úrovni počítača by tím potreboval masu najmenej 10 miliónov buniek. Nie je jasné, ako presne sa škálovanie uskutoční, ale mohlo by ísť o tréningový režim založený na údajoch, podobný tým, ktoré používajú algoritmy umelej inteligencie. A je tu ešte ďalšia otázka: Bolo by pravdepodobné, že počítač vytvorený z ľudských buniek si vyvinie vedomie?

Napriek tomu už existujú sľubné výsledky v tejto oblasti. V októbri vedci z austrálskej spoločnosti Cortical Labs uviedli, že v miske vypestovali 800 000 mozgových buniek, ktoré sa úspešne naučili hrať arkádovú hru Pong zo 70. rokov.

Zdroj: fastcompany.com.