Prečo dospievajúci chlapci vymieňajú skutočné partnerky za umelú inteligenciu?

Vývoj a zmena vývoja intelektu – Sociálne/technické zručnosti spoločnosti

V podstate sa jedná vždy o otázku „Úroveň či hladina?“. Ak operujeme úrovňou na báze fyzickej prítomnosti, tak potom hladíme na komplementárnu hladinu fyzického kontaktu.

Intelekt dokáže rozlišovať medzi bázami – ak je operačnou úrovňou báza mentálnej prítomnosti, tak potom hladíme na komplementárnu hladinu myšlienkové kontaktu. V podstate sa jedná vždy o otázku „Čaro či čarovanie?“.

Vývoj a zmena vývoja intelektu u ľudí v rôznom veku súvisí s „markerom činnosti“ („Labyrint areálov činností“ – komentárna reakcia na článok „Digitálna lobotómia ako fenomén doby / 5.5.2026“).

„Zámer“ možno označiť za marker – cieľ… terč… záložka… značka… ukazovateľ… značkovač… popisovač… poznámkovač… poznačovač… – takéto „presúvanie realít/skutočností/aktualít…“ a „presúvanie zobrazení…“ má čo dočinenia s pilotážou a pilotovaním v zmysle „Labyrint areálov činností“ (viď jednotlivé/skupinové „Zábery“ v rámci „Labyrint areálov činností“).

Je k dispozícii množstvo serióznych vedeckých výskumov ohľadom fenoménu „Kultúra, trieda a kontext: Nie všetka inteligencia sa prežíva rovnako“. Nie je možné vierohodne prehlásiť, že sa spomínané vedecko-výskumné práce prvej triedy zhodli na nejakých záveroch jednoznačne alebo jednohlasne.

Existujú ale aj vedecko-technické výskumy druhej triedy – kde sú predmetom skúmania výskumné práce prvej triedy – posudzujúc jednotlivé práce v zmysle „dobrovoľných subjektov výskumu“. Na druhej úrovni už bolo možné prehlásiť, že výskum fenoménu „Kultúra, trieda a kontext: Nie všetka inteligencia sa prežíva rovnako“ je závislý na ukotvení realít.

Intelekt dokáže rozlišovať medzi bázami – ak je operačnou úrovňou báza selekcie prítomnosti, tak potom hladíme na komplementárnu hladinu kontaktu s „markerom činnosti“. Ukotvenie realít je otázkou „Úroveň či hladina?“ markera činnosti v labyrinte areálov činností.

Je to podobné ako u pilotovania a pilotáže pri výbere letových hladín a ich postupností. Umenie pilotovania a pilotáže má čo dočinenia aj s dostupnosťou/prístupnosťou takých alebo onakých letových hladín.

Vývoj a zmena vývoja intelektu u ľudí v rôznom prostredí fenoménu/javu „Kultúra, trieda a kontext: Nie všetka inteligencia sa prežíva rovnako“, súvisí s „markerom činnosti“ – nastavenia algoritmickej inteligencie intelektu človeka. Môže technológia algoritmickej inteligencie (AI) pomôcť preklenúť emocionálnu priepasť medzi „letovými hladinami“?

Či už sedí pilot vo fyzickom/hmotnom/materiálnom tele alebo v mentálnom/myslenom/psychickom tele – väčšinou nie je pozornosťou na tej istej úrovni – takže pozornosť väčšinou preskakuje „za letu“ ako lietadlo medzi letovými hladinami. Je otázkou entropie/neporiadku a negentropie/usporiadania „vzorov/vzorcov“ v algoritmickej inteligencii („vyjadrenie časopriestoru“) – a z hľadiska štatistiky a pravdepodobnosti je možné odčítať inklináciu (náklonnosť – lipnutie – zvyklosť) intelektu k „letovému štýlu“ a k „letovým trasám“.

Sociálne zručnosti spoločnosti – u spoločnosti, ktorá sa venuje/nevenuje výučbe a výcviku pilotáže a pilotovania svojich členov spoločnosti – majú vplyv na „letovú bezpečnosť“ aj „letové vyhliadky“ – a z hľadiska štatistiky a pravdepodobnosti je možné odčítať inklináciu (náklonnosť – lipnutie – zvyklosť) intelektu k „letovému štýlu“ a k „letovým trasám“ či k „výletným letom“ (vrátane iných operačných letov).

Teoretická výučba a praktický nácvik vo vzdelávacom aj vo výchovno-vzdelávacom programovom systéme spoločnosti je predpokladom „sociálnych/technických zručností“ v modernej spoločnosti „cestovateľov a cestovných kancelárií“ medzi realitami/skutočnosťami/aktualitami.