Reformy Trumpa a Macrona ovplyvnia celú Európu

Daňová reforma amerického prezidenta Donalda Trumpa spoločne s reformnými krokmi na obnovu ekonomiky z dielne francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona budú jednými z kľúčových ekonomických zmien v roku 2018.

V prípade daňovej reformy v USA pôjde o prvú rozsiahlu reformu daňového systému Spojených štátov za posledné tri desaťročia, najväčšiu od čias Ronalda Reagana. Navrhovaná reforma má priniesť zníženie daňového zaťaženia predovšetkým pre podniky (daň klesne z 35 na 21 percent) a ľudí s vyššími príjmami.

Podľa odborníkov z nej budú mať prospech najmä bohatí. Jednotlivci si budú môcť znížiť daňový základ o dvojnásobok súčasného stavu. Zachováva sa sedem daňových tried, pričom v tej najvyššej daň jednotlivcom znižuje z 39,6 na 37 percent.

Mníchovský inštitút Ifo odhadol, že Trumpova daňová reforma pre Európu znamená, že exporty do USA budú rásť. To môže podporiť európsku ekonomiku. Zároveň to môže znížiť firemné dane, aby sa zabránilo premiestneniu investícií a pracovných miest do USA. Vzrastie tiež tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby ukončila expanzívnu menovú politiku. ,,Prijatie daňovej reformy však so sebou prinesie aj negatíva v podobe odhadovaného výpadku príjmov do štátneho rozpočtu v celkovom objeme 1,5 bilióna dolárov. Trumpova argumentácia, že jej náklady za seba zaplatí ekonomický rast je nejasná a do značnej miery populistická,“ povedal analytik Across Private Investments Jakub Rosa.

Na európskom kontinente podľa odborníkov môžu mať podobný dopad plánované reformy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. V nedávnom prieskume britského denníka The Financial Times sa poprední ekonómovia zhodli, že ekonomika eurozóny by aj v tomto roku mala pokračovať v solídnom raste, a to až na úrovni 2,3 percenta. Práve Macronove reformy, najmä na trhu práce, by mali v roku 2018 ťahať európske hospodárstvo. Macron ako centralista podľa odborníkov bude kombinovať mierne reformy podporujúce podnikateľov so severským sociálnym modelom. Firemná daň má klesnúť z 35 na 25 percent. Škrty vládnych výdavkov dosiahnu v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur.

Macron chce vo Francúzsku znížiť nezamestnanosť (z 10 na 7 percent) a urobiť zmeny v dôchodkovom systéme. V rámci reformy trhu práce chce napríklad znížiť  právomoci odborov a dať firmám voľnejšiu ruku pri prepúšťaní zamestnancov, ako aj pri zosúlaďovaní pracovnej doby a odmeňovania zamestnancov v závislosti od situácie na trhu práce.

,,Ekonomická aktivita v eurozóne bude v priebehu rozbehnutého roka pokračovať v postupnom oživení. Miera nezamestnanosti by mala klesnúť pod 8 percent a hrubý domáci produkt (HDP) krajín platiacich eurom by mal rásť o vyše dve percentá. Ekonomika eurozóny sa však stále nachádza pod svojím potenciálom, čo sa odráža na nízkych inflačných tlakoch, ktoré ECB neprinútia ponáhľať sa s uťahovaním menovej politiky,“ vysvetlil Rosa.

Európsky rast by malo v roku 2018 podporiť aj očakávané vytvorenie proeurópskej veľkej vládnej koalície v Nemecku. Jedným z rizík pre vývoj ekonomiky eurozóny v tomto roku by na druhej strane mohli byť talianske voľby, ktoré sa uskutočnia v marci 2018. Víťazstvo euroskeptických strán by predstavovali riziko pre rast eurozóny.

,,Veľkou neznámou pre finančné trhy zostáva politický vývoj v tretej najväčšej ekonomike eurozóny, kde v predvolebných prieskumoch vedie populistické hnutie Päť hviezd volajúce po opustení eurozóny. Politické turbulencie v Taliansku nie sú ničím výnimočné. Od konca druhej svetovej vojny pôjde už o 65. vládu. Neistý výsledok volieb začal reflektovať dlhopisový trh, kde možno pozorovať nárast výnosového spreadu medzi talianskymi a nemeckými štátnymi cennými papiermi,“ doplnil Rosa.